DOM 2015
Toto nie je DOM UMENIA, toto je umenie v DOMe
Stará lisovňa pri nemeckom kultúrnom dome, Bratislava-Rača
16. – 23. máj 2015
Toto nie je „Dom umenia“. Toto je umenie „doma“. Projekt DOM je priestor, kde si v pohodlí iluzórneho domova môže prehliadnuť umelecké diela súčasných mladých umelcov. Priestor výstavy sa pomocou scénografky a malých úprav zmenil na domáce prostredie, poskytujúce komfort pri recepcií diel. Multižánrová výstava zahŕňa aj tradičné formy umeleckého prejavu, ako je maľba, fotografia, ale aj interaktívne kinetické inštalácie. Dôraz kladieme najmä na hravosť a zrozumiteľnosť diel a zapojenie diváka.
Vystavujúci umelci: Juraj Florek, Lucia Horňáková Černayová, Lucia Horvátová, Ivana Hrončeková, Martina Ivičič, Richard Kitta, Michal Marencik, Veronika Markovičová, Lukáš Matejka, Mira Podmanická a Markéta Nováková, Lukáš Procházka, Veronika Uramová, Marián Vredík, Žovinec Bros.
Performeri: Filip Fidla Martinek, Sandra Polovková, Marcel Benko, Samčo Brat dážďoviek
Kurátori výstavy: Martina Ivičič, Jana Korčeková a Radek Holomčík
Grafický dizajn a výtvarná realizácia: Jana Korčeková
Zameranie výstavy prešlo za niekoľko mesiacov (od leta 2014) určitým vývojom. Medzičasom sa DOM stal sprievodným podujatím festivalu MULTIPLACE, ktorý pracuje s rôznymi teóriami o škodlivosti digitálnych médií. Nachádzame sa uprostred druhej prírody (second nature), ktorá nás zaplavuje najrôznejšími technológiami, komunikačnými zariadeniami, gadgetmi, aplikáciami, wearable a jewelery technológiami. „Prežijeme s mozgami deformovanými nezadržateľným prílivom dát, ktorým už prestávame veriť? Alebo skôr všetci unikneme do hôr a do susedských záhrad medzi panelákmi?“ (www.multiplace.sk)
DOM je výstava, ktorá reflektuje tieto znepokojené predikcie a koncentruje sa na prostredie, v ktorom trávime najviac času (aj keď sa virtuálne nachádzame mimo domov). Domáce prostredie nás ovplyvňuje viac, než si myslíme. Jednou z indícií či myšlienkových prepojení s DOMom je detstvo. Každý z nás si spomenie na isté nuansy z detstva späté práve s priestorom, kde vyrastal, kde sa zobúdzal, kde sa hral, kde zaspával. Spomeniete si ešte na starý kamrlík, z ktorého ste pozorovali mamu, keď vám pripravovala raňajky? A tú ošúchanú rohožku, kde sa vyvaľoval váš pes? Isté objekty z domáceho prostredia mali až enigmatickú schopnosť podvedome sa infiltrovať do mysle človeka a formovať jeho myšlienkové programy. Boli schopné ovplyvniť schopnosť uvažovania mladého človeka (Choose Life-Martina Ivičič).
Vystavované diela otvárajú celý rad diskurzov a otázok: „Ako sa s pomocou olejomaľby dá zobraziť každodenná banalita, akou je pôvodné bytové jadro (Florek)? Ako je osobnosť umelca vnímaná v prostredí vlastného domova svojimi blízkymi (Horňáková)? Čo robiť, keď obyčajné veci doma prestanú fungovať a správajú sa autonómne (Kitta)? Prostredníctvom akých asociácií sa zvykneme vracať do nášho detstva? Medzi tie spomienky, ktoré si generácia dnešných tridsiatnikov či štyridsiatnikov dobre pamätá, patrí aj známa zvučka večerníčka (Vredík). Návrat do čias bezstarostnosti sprostredkováva hojdačka, objekt od Veroniky Uramovej. Ako si doma snažíme vybojovať dominanciu ukazuje gendrová hra Nadradený od Lukáša Matejku. Interaktívna video inštalácia Okienko liberalizuje občiansky postoj ku krajine, v ktorej sme sa narodili. Za dverami bytu sa hovorí aj o existenčných témach spojených s rodinným rozpočtom (Marencik), no ak nie je s kým zdieľať svoje pocity, vtedy sa v byte rozlieha samota (Procházka).
Nie je to „dom umenia“, je to umenie v DOMe. Prezentácia diel je inscenovaná v negalerijných priestoroch, v miestach spätých skôr s každodennosťou a všedným životom než s klasickou percepciou umenia. Umenie sa na tejto výstave ocitá v obývačke, spálni, kuchyni či kúpeľni. Na rozdiel od sterilnej galérie tak divákovi poskytuje istý komfort pri recepcií diel. Jednou z výrazných zložiek výstavy je aj jej performatívna časť, kde sa divák dostáva do kontaktu s osobitou dramatizáciou knihy od Clarissy Pinkoly Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi (Sandra Polovková). Český performer Filip Fidla Martinek využíva špecifický priestor DOMu na stvárnenie mystifikácie performera s názvom „Co se děje, když se děje”.
PROGRAM
Sobota 16. 5. 2015 – otvorenie výstavy:
od 15:00 séria verejných performance na nádvorí pred DOMom a v interiéri
SANDRA POLOVKOVÁ: Žena s klobúkom. Inšpirácia na základe: Clarissa Pinkola Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi. Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy. FILIP FIDLA MARTINEK – public performance, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne, video-multimedia-performance – Ateliér performance (prof. akad. soch. Tomáš Ruller) http://www.fidla.net/
16:00 vernisáž, komentovaná prehliadka
Po otvorení výstavy bude k dispozícií domáci mini-bar s domácim občerstvením a kávou. Ochutnávka vína z pivnice račianskeho vinára Karola Križanoviča. Karol vám predstaví svoje najlepšie odrody, ktoré si budete môcť aj zakúpiť.
od 17.00 sprievodný program
MARCEL BENKO: NOISES of the house – audio performance a MICHAL MARENCIK: Nesplatený dlh – abstraktná minimalistická kompozícia o rodinných vzťahoch, finančných vyrovnaniach, závisti a tolerancii v rámci rodinných vzťahov.
Sobota 23. 5. 2015 – ukončenie výstavy/finisáž
od 17.00 sprievodný program: SAMČO BRAT DÁŽĎOVIEK a ženské kruhy
Samčo brat dážďoviek je meno v Brne žijúceho hudobníka a študenta Teórie interaktívnych médii Masarykovej univerzity. Venuje sa pesničkárstvu, lo-fi, noise a experimentálnej elektronike, alebo 8bitovej hudbe. Na jeho tvorbe sa podpísal lo-fi zvuk a jeho stratégie. Samčová rekontextualizácia detstva, náboženstva, pesničkárstva alebo elektroniky, odkrýva jeho vnútorné dieťa, ktoré fantaskne asociuje o zvieratkách, národnosti a politike, alebo folklóre. Jeho hudba je plná field recordings, vydrancovanej pop kultúry, východoslovenského slangu a samplov obyčajných predmetov. Text: Peter Gonda http://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/
Umelci
katalóg na stiahnutie
JURAJ FLOREK (*1986)
Sásová, olejomaľba na plátne, 80 x 60 cm, 2008
Sporák, olejomaľba na plátne, 90 x 60 cm, 2009
Záchod, olejomaľba na plátne, 130 x 90 cm, 2010
Florek zobrazuje dôverne známe zákutia a veci, ktoré transformuje skrz médium olejomaľby, čím vzniká nový kontext týchto každodenných banalít. „Banalita námetu je miestami až taká banálna, až je to fascinujúce.”
Víťaz súťaže MAĽBA roka 2014 – cena Nadácie VÚB. V rokoch 2007 – 2014 študoval na Akadémií umení v Banskej Bystrici pod vedením Františka Hodonského a Jána Kudličku. V súčasnosti je doktorandom na varšavskej Akadémii krásnych umení. Žije v Dolnom Kubíne.
LUCIA HORŇÁKOVÁ ČERNAYOVÁ (*1983)
Očakávania, akryl na plátne, 105 x 130 cm, 2011
Mačky, kombinovaná technika, 130 x 140 cm, 2015
Bez názvu, akryl na plátne, 105 x 125 cm, 2015
Mačka, akryl na plátne, 30 x 30 cm, 2013
Bez názvu, akryl na plátne, 30 x 30 cm, 2015
Výber diel konceptuálne nadväzuje na site-specific inštaláciu Doma, ktorá vychádzala z teoretickej diplomovej práce: „Nikto nie je doma umelcom“. V práci riešila pohľad príbuzných na ňu, ako mladú umelkyňu, vnímanie osobnosti umelca laikom -vytváranie ilúzií a jeho aury. „Ľudia nie sú doma, ale v dome. To, čo sa odohráva za každými dverami, je síce individuálne, ale formuje to, čo je na povrchu, s čím operujeme na verejnosti, akí sme.“
Absolventka FaVU VUT v Brne, Ateliér Enviromentu – konceptuálne tendencie (prof. Vladimír Merta) a Akadémie umení v Banskej Bystrici, Ateliér interaktívnej maľby, prof. Stanislav Balko a organizátorka sympózia HALA v Trenčíne. Venuje sa tvorbe inštalácií a maľbe. Momentálne učí na ZUŠ Karola Pádivého a vedie kreatívne dielničky pre deti. www.luciahornak.sk
LUCIA HORVÁTOVÁ (*1991)
Spálňa, kombinovaná technika na papieri, 27 x 38 cm, 2014
Okno, kombinovaná technika na papieri, 29 x 41 cm, 2014
Interiér, kombinovaná technika na papieri, 31 x 43 cm, 2014
Izba, kombinovaná technika na papieri, 31 x 43 cm, 2014
„Aktuálne maľby, zobrazujúce vnútorné priestory (prevažne interiéry domácej povahy), sú metaforou pre ľudské vnútro. Sú symbolickou štúdiou psychiky a vzťahu vnútra s vonkajším prostredím. V lyrickej polohe, aj keď miestami sa blížiacej ku geometrickej abstrakcii, zobrazujú fyzicky neexistujúce prostredie s osobným charakterom. Stávajú sa paralelným svetom, podobne ako sny, pretože sú tvorené z časti intuitívne. Sú v nich prítomné prvky prepojenia priestoru vnútorného a vonkajšieho.” www.luciahorvatova.com
Študentka piateho ročníka v 4. ateliéri pod vedením prof. Ivana Csudaia, akad. mal. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Medzi rokmi 2010 – 2014 študovala na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici v Ateliéri kresby pod vedením doc. Štefana Balázsa, ArtD. V roku 2015 sa stala finalistkou ceny Maľba roka – cena Nadácie VÚB banky.
IVANA HRONČEKOVÁ (*1987)
Československo privátna poézia, video, 4:29, 2014
Video zaznamenáva prelínanie dvoch jazykov obyvateľov jedného nájomného bytu, v ktorom autorka sleduje prirodzenú formu spoločného zmiešaného jazyka. Textovú linku videa doplňujú citácie z československého slovníka a príručky správnej českej výslovnosti. Rytmus striedania obrazovej časti záberov kopíruje rytmus predspevu Kollárovej Slávy dcéry, zásadného básnického diela prvej vlny českého, aj slovenského národného obrodenia.
Absolventka konceptuálne orientovaného ateliéru Environmentu na FaVU VUT v Brne. Momentálne ďalej pokračuje na doktorandskom stupni štúdia. Pracuje s literatúrou a lingvistikou v spojení s pohyblivým obrazom. http://environment.ffa.vutbr.cz/user/126
MARTINA IVIČIČ (*1981)
Choose life, audio inštalácia, objet trouvé, 2015
To, čo z nás raz bude, nie je iba otázka výchovy rodičov. Našu osobnosť formujú odmalička predmety, ktoré nás obklopujú. Malý detail v monotónnej každodennosti môže determinovať profiláciu a smerovanie človeka v dospelosti. Miniatúrna audio-inštalácia pozostáva z nájdenej šperkovnice, zrkadla s osvetlením a zdigitalizovanej nahrávky detského spevu.
Výtvarníčka a kurátorka. Absolventka odboru Teória interaktívnych médií na FF MU v Brne. Kde súčasnosti študuje doktorandský stupeň a zároveň vyučuje predmet Artificial Life Art. Je redaktorkou časopisu JOINME- Journal of interactive media. Fotografie vystavovala v talianskej Cremone, výstavy obrazov realizovala v Bratislave (Let´s go elsewhere!), v Leviciach a v Strážnici a Brne (Paralell Situations). Kurátorka medzinárodnej bioartovej výstavy LIFE AFFAIRS 2012 (DIG GALLERY Košice) a TRETIA KULTÚRA 2013 (Bunker, Nitrianska galéria). www.ivicic.sk
RICHARD KITTA (*1979)
Stolička pre labilné povahy, objekt, 2015
Objekt zo série kinetických objektov s názvom User Unfriendly (2013 – 2015) neguje pôvodnú funkciu, na ktorú bola pôvodne určená. Autor narúša túto funkciu špecifickým spôsobom. Spontánne vykopávajúca noha stoličky, ktorá opakovane atakuje svoju stabilitu získava atribúty dysfunkcie. Poukazuje na naše zlyhania v každodenných automatizovaných úkonoch, ktoré podvedome vykonávame.
Kitta je multimediálny umelec, vysokoškolský pedagóg a kultúrny aktivista. Jeho tvorbu charakterizujú najmä interaktívne a kinetické objekty, site-specific inštalácie a environmenty, ako aj nové formy vizuálnej poézie. Je člen skupiny DIG (Digital Intervention Group), iniciátor a art director DIG gallery v Košiciach (ktorá je zameraná na súčasné formy mediálneho umenia) a šéfredaktor interdisciplinárneho periodika ENTER.
MICHAL MARENCIK (*1980)
Nesplatený dlh, digitálna video inštalácia, 2015
Táto digitálna inštalácia je abstraktnou minimalistickou kompozíciou o rodinných vzťahoch, finančných vyrovnaniach, závisti a tolerancii v rámci rodinných vzťahov.
Študoval video a multimédiá na FaVU VUT Brno, Interaktívne médiá na MU v Brne a Art & Science University of Applied Arts Vienna. Organizuje pravidelné filmové premietania v alternatívnom priestore pre umenie STODOLA v Skalici. Venuje sa videu, performance, multimediálnym inštaláciám a vj-ingu. Experimentuje s pohyblivým i statickým obrazom, elektro-akustickou hudbou a inštaláciami (site-specific a kontext-specific).
VERONIKA MARKOVIČOVÁ (*1983)
Darované príbehy: Rodinná fotografika, foto-koláže, 2011
V sérii fotografií sa autorka pohráva so špecifikom fotografie ako tenkej vrstvy obrazu, ktorý mechanicky pretvára a interpretuje smerom dovnútra a nahor. Z kontaktných kópií sklenených negatívov z konca 40. rokov vytvára “fotografiku” základných životných momentov, smerujúcich k vytvoreniu domova.
Študovala na VŠVU Ateliér ø fotografie (doc. Silvia Saparová ), Ateliér kreatívnej fotografie (MgA. Miro Švolík), Ateliér videa a multimediálnej tvorby (doc. Anna Daučíková) a absolvovala semestrálnu stáž na FAMU v Prahe v Ateliéri fotografie (prof. Štěpán Grygar). Venuje sa prevažne analógovej stredoformátovej fotografii, pričom experimentuje s jej anti-realistickými možnosťami.
FILIP FIDLA MARTINEK
“Co se děje, když se děje. Mýtus o performerovi”, performance
Je ne-básnik, ne-výtvarník, ne-literát, performer, intermediálny alchymista a hľadajúci človek. Narodil sa v Strážnici, žije v Brne. Je študentom FaVU VUT v Brne kde pôsobí v ateliéri video-multimedia-performance (prof. akad. soch. Tomáš Ruller). www.fidla.net/
LUKÁŠ MATEJKA (*1987)
“The Superior / Nadradený”, interaktívna (genderová) video hra
Hra umožňuje divákovi-hráčovi vybrať si pohlavie a “fackovať”. Technikou found footage spracúva autor vybrané krátke sekvencie z komerčnej hollywoodskej produkcie. Interaktívnym ovládaním divák zasahuje do filmu, ktorý je vystavaný v novom “mocenskom” kontexte. Hra kombinuje témy domáceho násilia, sexuality a pohlavia v rovine zábavného priemyslu – počítačovej hry. Tento projekt reflektuje súkromie, odkrýva intimitu a tabuizovanú tému domácej dominancie.
Absolvent študijného programu Voľné výtvarné umenie na Fakulte výtvarných umení Akadémií umení v Banskej Bystrici, momentálne pôsobí ako interný doktorand. Projekty často signuje autorským pseudonymom Akjetam produkt. Od média maľby sa pretransformoval na pohyblivý obraz, video, krátky film, net-art, multimediálne projekty, interaktívne inštalácie, performance a vj-ing . S novými médiami a ich inovatívnymi výtvarnými presahmi pracuje intenzívne od roku 2006 v ateliéri Digitálnych médií – Doc. Michala Murina, ArtD. V jeho tvorbe dominuje práca s procesom, na ktorú kladie značný dôraz. www.idm.aku.sk/lukas-matejka
MIRA PODMANICKÁ (*1981)
Kolekcia BXL, textilné obrazy, výšivka, rozmery: 27-45 cm, 2010/2011
Obrazy sú detaily interiérov a exteriérov z autorkiných ciest. Sú to obľúbené miesta prechádzok, oddychu a práce. Vo vrstvách sa prelínajú. Časom sa stali len spomienkou, pripomienkou miesta, času, vzťahov, vôní a chutí.
Tvorba Miry Podmanickej pozostáva z inštalácií, objektov a sôch. Venuje sa aj šperku a práci s textilom. Vyštudovala doktorandské štúdium na VŠVU v Bratislave. Je odbornou asistentkou na Katedre sochy, objektu, inštalácie, Ateliér: “Aj plochá socha” S.O.S (sochy objektívne subjektívne), VŠVU v Bratislave.
Markéta Nováková a Mira Podmanická: Bio-vázy 0-5, porcelán, v. 23 cm, 2013/14
Spoluprácou dizajnérky a sochárky vznikli Bio-vázy, ktoré sú kolekciou váz z porcelánu, vyrobených technikou liatia do sadrových foriem. Dekor tvoria odlievané reálne rastliny a hmyz, ktorými sa vázy plnia. http://bio-vazy.blogspot.sk/
MARKÉTA NOVÁKOVÁ
Absolventka Fakulta užitého umění a designu UJEP v ústí nad Labem a doktorandského štúdium na VŠVU v Bratislave, kde pôsobí ako odborná asistentka v Ateliéri keramiky u doc. Daniela Piršča. Venuje sa dizajnu porcelánu. Najmä technológií liatia porcelánovej hmoty do sadrových foriem, z ktorých vytvára mini série, doplnky do interiéru a na stolovanie.
SANDRA POLOVKOVÁ (*1990)
“Žena s klobúkom. Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy”, dramatizácia príbehu od Clarissa Pinkola Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi, performance
Onedlho úspešná absolventka magisterského štúdia na Katedre divadelných štúdií VŠMU (2012). Ako produkčná spolupracovala so Slávou Daubnerovou a aktuálne pracuje pre Divadlo Pôtoň. Venuje sa lektorskej činnosti v rámci ochotníckeho divadla a publikačnej činnosti. Zabezpečuje PR pre Divadlo NoMantinels, režírovala inscenáciu Lab.oratórium sexuality a bola dramaturgičkou festivalu Drama Queer.
LUKÁŠ PROCHÁZKA (*1994)
Samota, séria fotografií, rozmery: 40 x 30 cm, 2014
Séria zachytáva život osamelej ženy. Osobný rozmer tejto série sa vynára z rodinnej väzby fotografa a jeho objektu, ktorým je jeho stará mama. Smrť starého otca ju nechala napospas obrovskej samote a chladným stenám veľkého domu. A tak nezostáva nič iné, ako len predstierať ako keby bol stále tam. „Táto séria je pre mňa veľmi osobná no napriek tomu si myslím, že siaha omnoho ďalej. So stratou milovaných sa v živote stretnú všetci, s touto sériou sa preto môže stotožniť veľa ľudí, rodín. Aj preto som sa snažil zachovať určitú anonymitu starej mamy.“
Lukáš Procházka je študentom pomaturitného štúdia fotografie na Súkromnej strednej škole dizajnu v Bratislave. www.pro-chazka.com
SAMČO BRAT DÁŽĎOVIEK a ženské kruhy
hudobný koncert/performance
Hudobník a študent Teórie interaktívnych médií Masarykovej univerzity. V jeho (občas až obskúrnych vystúpeniach) rezonuje lo-fi, noise a experimentálna elektronika, alebo 8bitová hudba. Obsahovo sa v textoch vracia rôznymi diskurzmi do detstva. Jeho texty sa ako marioneta odvíjajú okolo témy zvieratiek, folklóru, národnej identity i politiky. Prelínavé field recordings svojským spôsobom reflektujú súčasnú pop-kultúru „internety“ a v nich plynúce virálne mémy. www.samcobratdazdoviek.bandcamp.com/
VERONIKA URAMOVÁ
„Sadni si!“, kinetická inštalácia, 2013
„Sadni si!“ je kinetická inštalácia, ktorej dominujú, motorčekom poháňané hompáľajúce sa, nohy na hojdačke. Dielo vzniklo ako reakcia na neustále vizuálne a mediálne podnety, na svet zrýchľujúci sa v dôsledku zaplavenia technológiami, ktoré nám majú šetriť čas. Jednanie človeka sa pod týmto tlakom mení na automatizovaný monotónny pohyb, podobne ako sa pohybujú nohy na hojdačke. Dielo asociuje aj akýsi nostalgický pohľad do veku bezstarostnosti.
Študentka Ateliéru nových médií, Fakulty výtvarných umení Technickej univerzity v Košiciach. Autorka tvorí senzitívne privátne výpovede, zlučujúce manuálnu zručnosť a digitálne technológie. Jej tvorba sa vyprofilovala od videoartu k pohyblivým inštaláciám, v ktorých využíva skôr analógovú formu než digitálnu. Vytvára pohyblivé železné konštrukcie s požitím elektromotorov.
MARIÁN VREDÍK (*1989)
LOOP, video, 16:9, 2:08 min., 2014
LOOP vzdáva hold obľúbenej detskej zvučke, inšpirujúcej hlavne jednoduchosťou a tvarovou čistotou. Svojou monotónnosťou a až hypnotickým opakovaním rovnakého motívu, stráca detskú nevinnosť a nadobúda nové významové roviny. Nejedná sa však o klasickú „found footage” metódu, pri ktorej sa zostrihá starý nájdený materiál. LOOP síce vychádza z obrazu znelky (resp. z jej krátkej sekvencie), ale animácia je vytvorená nanovo.
Vyštudoval Ateliér maľby pod vedením Klaudie Kosziby na VŠVÚ v Bratislave. Absolovoval stáže na FAMU Praha, katedra animácie (2012- 2013) a stáž na Akademia Sztuk Pięknych we Wrocławiu, PL (2011- 2012). Autor sa venuje aj tvorbe videoklipov, najnovšie vytvoril video pre skupinu Čisté Tvary k skladbe Dýchať Síru.
ŽOVINEC BROS.
Okienko, interaktívna video inštalácia, 2015
„Okienko“ pracuje s vizuálnym vnímaním participantov, zdanlivo jasne definovaného tvaru s určitou mierou zrozumiteľnosti. Samotný vizuál (neúplný znak) opisuje a ironizuje nedostatočnú jednotnosť v zásadných otázkach našej spoločnosti, čoho výsledkom je súčasný stav krajiny. Povaha diela provokuje a nabáda k otázkam našej spoločnosti (kolektívne vedomie a svedomie) a pokúša sa o dialóg so „Slovenskom“. Okienko je priamou reakciou na súčasné dianie v krajine, sprostredkované participáciou jednotlivca a ochote sa podieľať na „vizuále“ našej krajiny.
Jozef Žovinec (*1981) vyštudoval Fakultu výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. Martin Žovinec (*1982) vyštudoval Filmovú a televíznu fakultu na VŠMÚ v Bratislave. Táto umelecká dvojica sústreďuje svoje aktivity na vytváranie nezávislej video produkcie, animácie a fotografie. http://zovinecbros.tumblr.com/
vernisáž výstavy
finisáž výstavy