DOM 2015

10432946_905013679563659_2741700702554309676_n

Miesto: Stará lisovňa pri nemeckom kultúrnom dome, Bratislava – Rača

Termín: 16. – 23. máj 2015

Toto nie je “Dom umenia”. Toto je umenie “doma”. Projekt DOM je priestor, kde si v pohodlí iluzórneho domova môže prehliadnuť umelecké diela súčasných mladých umelcov. Priestor výstavy sa pomocou scénografky a malých úprav zmenil na domáce prostredie, poskytujúce komfort pri recepcií diel. Multižánrová výstava zahŕňa aj tradičné formy umeleckého prejavu, ako je maľba, fotografia, ale aj interaktívne kinetické inštalácie. Dôraz kladieme najmä na hravosť a zrozumiteľnosť diel a zapojenie diváka.

vystavujúci umelci: Juraj Florek, Lucia Horňáková Černayová,  Lucia Horvátová, Ivana Hrončeková, Martina Ivičič, Richard Kitta, Michal Marencik, Veronika Markovičová,  Lukáš Matejka, Mira Podmanická a Markéta Nováková, Lukáš Procházka, Veronika Uramová, Marián Vredík, Žovinec Bros.

Performeri: Filip Fidla Martinek, Sandra Polovková, Marcel Benko, Samčo Brat dážďoviek

Kurátori výstavy: Martina Ivičič, Jana Korčeková a Radek Holomčík
Grafický dizajn a výtvarná realizácia: Jana Korčeková


Zameranie výstavy prešlo za niekoľko mesiacov (od leta 2014) určitým vývojom. Medzičasom sa DOM stal sprievodným podujatím festivalu MULTIPLACE, ktorý pracuje s rôznymi teóriami o škodlivosti digitálnych médií. Nachádzame sa uprostred druhej prírody (second nature), ktorá nás zaplavuje najrôznejšími technológiami, komunikačnými zariadeniami, gadgetmi, aplikáciami, wearable a jewelery technológiami. „Prežijeme s mozgami deformovanými nezadržateľným prílivom dát, ktorým už prestávame veriť? Alebo skôr všetci unikneme do hôr a do susedských záhrad medzi panelákmi?“ (www.multiplace.sk)

DOM je výstava, ktorá reflektuje tieto znepokojené predikcie a koncentruje sa na prostredie, v ktorom trávime najviac času (aj keď sa virtuálne nachádzame mimo domov). Domáce prostredie nás ovplyvňuje viac, než si myslíme. Jednou z indícií či myšlienkových prepojení s DOMom je detstvo. Každý z nás si spomenie na isté nuansy z detstva späté práve s priestorom, kde vyrastal, kde sa zobúdzal, kde sa hral, kde zaspával. Spomeniete si ešte na starý kamrlík, z ktorého ste pozorovali mamu, keď vám pripravovala raňajky? A tú ošúchanú rohožku, kde sa vyvaľoval váš pes? Isté objekty z domáceho prostredia mali až enigmatickú schopnosť podvedome sa infiltrovať do mysle človeka a formovať jeho myšlienkové programy. Boli schopné ovplyvniť schopnosť uvažovania mladého človeka (Choose Life-Martina Ivičič).

Vystavované diela otvárajú celý rad diskurzov a otázok: „Ako sa s pomocou olejomaľby dá zobraziť každodenná banalita, akou je pôvodné bytové jadro (Florek)? Ako je osobnosť umelca vnímaná v prostredí vlastného domova svojimi blízkymi (Horňáková)? Čo robiť, keď obyčajné veci doma prestanú fungovať a správajú sa autonómne (Kitta)? Prostredníctvom akých asociácií sa zvykneme vracať do nášho detstva? Medzi tie spomienky, ktoré si generácia dnešných tridsiatnikov či štyridsiatnikov dobre pamätá, patrí aj známa zvučka večerníčka (Vredík). Návrat do čias bezstarostnosti sprostredkováva hojdačka, objekt od Veroniky Uramovej. Ako si doma snažíme vybojovať dominanciu ukazuje gendrová hra Nadradený od Lukáša Matejku. Interaktívna video inštalácia Okienko liberalizuje občiansky postoj ku krajine, v ktorej sme sa narodili. Za dverami bytu sa hovorí aj o existenčných témach spojených s rodinným rozpočtom (Marencik), no ak nie je s kým zdieľať svoje pocity, vtedy sa v byte rozlieha samota (Procházka).

Nie je to “dom umenia”, je to umenie v DOMe. Prezentácia diel je inscenovaná v negalerijných priestoroch, v miestach spätých skôr s každodennosťou a všedným životom než s klasickou percepciou umenia. Umenie sa na tejto výstave ocitá v obývačke, spálni, kuchyni či kúpeľni. Na rozdiel od sterilnej galérie tak divákovi poskytuje istý komfort pri recepcií diel. Jednou z výrazných zložiek výstavy je aj jej performatívna časť, kde sa divák dostáva do kontaktu s osobitou dramatizáciou knihy od Clarissy  Pinkoly Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi (Sandra Polovková). Český performer Filip Fidla Martinek využíva špecifický priestor DOMu na stvárnenie mystifikácie performera s názvom „Co se děje, když se děje”.

FB event

Reklamy