Umelci

Festival súčasného umenia DOM 2017

»YOU ARE HERE«

6. 10. – 8. 10. 2017

Majestic Music Club (MMC), Karpatská 2 (YMCA), Bratislava

 

Dávid Bartoš (*1993, Prostějov, CZ)

Je študentom 6. ročníku v Ateliéri environmentu pod vedením Barbory Klímovej na FaVU VUT v Brne. Venuje sa tvorbe intermediálnych inštalácií, do ktorých integruje rôzne formy happeningu a performance, odkazujúce na aktuálne sociálne a politické témy. Od roku 2015 vedie Galériu Cyril v alternatívnych priestoroch kostolnej zvonice v Prostějove (CZ).

www.environment.ffa.vutbr.cz/cs/david-bartos

 

Názov diela:

Průvodce/Tour Guide

happening, audiosprievodca, 2017

Audiosprievodca je site specific hlasovou navigáciou pre jedného diváka, ktorý vznikol v priestore Ateliéru environmentu na FaVU VUT v Brne. Prenesenie tohto miesta v podobe audiosprievodcu je imaginárnym prenesením sa do vzdialeného priestoru s odlišným a tvorivejším charakterom. Vzniká tým akýsi dialóg medzi výstavným priestorom a priestorom ateliéru, kde prebieha ten „pravý“ tvorivý proces a vznik diel. Divák volí spôsob svojho vnímania – môže sa stať buď pasívnym poslucháčom, alebo aktívnym sprievodcom a previesť „priestorom“ ostatných divákov.


 

Ondřej Bělica (*1990, Frýdek-Místek, CZ)

Je absolventom Ateliéru nefiguratívneho sochárstva pod vedením prof. Jana Ambrúza na FaVU VUT v Brne a rovnako i absolventom Fakulty architektúry VUT v Brne. V roku 2017 získal 1. cenu v súťaži o urbanistickú úpravu priestoru pred Domom umenia v Ostrave. Vo svojej tvorbe často prepája architektúru a urbanizmus s voľným výtvarným umením – objekt, inštalácia, kresba a grafika.

www.behance.net/ondrejbelica

 

Názov diela:

Bunker Kunst

experimentálna a co-workingová platforma, rôzne médiá, 2015 – 2017

Autor prostredníctvom rozsiahlej platformy Bunker Kunst skúma význam a úlohu dysfunkčných vojenských pevností v súčasnom kontexte. V rámci projektu napríklad realizoval rez diamantovým lanom do bunkru v oblasti južnej Moravy, ktorý vyvolal obrovskú vlnu „vlasteneckého“ odporu. Týmto aktom tak nadviazal na koncept „anarchitektúry“ (Gordon M. Clark) a reinterpretoval monolitickú statickú architektúru, do ktorej vháňa vzdušnosť ako opozitum ťažkého (či históriou zaťaženého) kameňa. Na festivale prezentuje prierez projektu.


 

Jakub Cmarko (*1990, Prievidza, SK) 

Vyštudoval Ateliér voľného figurálneho prejavu na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici pod vedením doc. Petra Gaspára, kde momentálne pôsobí ako technický asistent. Vo svojej tvorbe sa venuje voľnej soche, objektu a inštalácii. Prostredníctvom sochárskeho média skúma telesnosť i pokrivené ľudské vlastnosti, „pozlátko“, faloš a pretvárku.

www.works.io/jakub-cmarko

 

Názov diela:

Escape

objekt, zváraná plastika, 2015

Autor mal pôvodne na festivale prezentovať veľkorozmernú inštaláciu z kovových roxorových týčí vo forme labyrintu. Alternatívny (náhradný) priestor, kde sa festival koná, neumožnil inštaláciu tohto nadrozmerného diela. Pôvodné dielo bolo náhradné menšou plastikou. Tá sa tematicky vzťahuje k fyzickej demonštrácii mentálnych stavov, ktoré evokujú pocit vymanenia sa zo zaužívaných a stereotypných vzorcov a rámcov správania. 


 

Gabriela Halás (*1993, Hlohovec, SK)

Študuje magisterský stupeň na katedre maliarstva v Ateliéri +-XXI u prof. Daniela Fischera, akad. mal. na VŠVU v Bratislave. Semestrálnu stáž absolvovala na Akadémii umení vo Vilniuse (LT). Vo voľnej tvorbe sa venuje prevažne maľbe a jej presahom. V dielach prostredníctvom vlastného prežitku a osobnej mytológie pátra po zobrazení súčasného človeka a jeho zložitého vzťahu k spoločnosti a sebe samému.

www.behance.net/gabrielahalas

 

Názov diela:

Prielom

priestorová inštalácia, rôzne médiá, variabilná veľkosť, 2017

Prielom je trhlina (vzniknutá prelomením) alebo aj náhly zvrat, výrazné ohraničenie dvoch časových úsekov. Autorka v inštalácii s názvom „Prielom“ pracuje s archetypom borovice, ktorá symbolizuje stálosť, dlhovekosť a odolávanie (akejkoľvek) nepriazni. Ideu dynamického a meniaceho sa borovicového lesa transformuje do zakonzervovaného objektu, krajiny – „antikrajiny“. Z lesa sa tak stáva atrapa, monument čohosi kedysi živého a vzdialeného. Odkazuje tým na súčasný ekologický stav a možnú budúcnosť.


 

Sarawut Chutiwongpeti (*1970, Bangkok, TH)

Študoval umeleckú fotografiu na Univerzite Chulalongkorn v Thajsku a súčasnú architektúru na univerzite Waseda v Japonsku. Absolvoval stáže na Central European University v Budapešti, Royal Institute of Art v Štokholme a na Univerzite aplikovaných vied v Lucern (CH). Jeho široká multimediálna tvorba reflektuje otázky kultúrnej transformácie a globálnej mobility. Považuje sa za umelca „neo-nomáda“.

www.chutiwongpeti.info

 

Názov diela:

The Critical Time of the World Civilization.

Zo série: Wishes, Lies and Dreams

video 03:49 min.

Video je súčasťou large-scale projektu „Wishes, Lies and Dreams”, v ktorom autor objavuje možnosti vyjadrenia postkonceptuálneho vizuálneho jazyka s cieľom vytvoriť zázemie pre tzv. nové kolaboratívne umenie, fungujúce v súčasnej globálnej štruktúre. Autor nekompromisne analyzuje interpretáciu určitých fenoménov (vytvárajúcich hranice, bariéry a rozdielnosti), z ktorých vyplývajú role obetí, hrdinov a pseudohrdinov. Poukazuje na nerovnováhu moci medzi kontrolujúcimi a kontrolovanými, ktorá vyústila do systémovej poruchy.


 

Mária Júdová (*1990, Banská Bystrica, SK) a Andrej Boleslavský (*1981, Nitra, SK)

Mária Júdová a Andrej Boleslavský tvoria autorskú dvojicu, ktorá skúma kreatívny potenciál technológií vo vzťahu k vizuálnemu umeniu. Vo svojich projektoch kombinujú súčasný tanec, participatívnu formu performance a digitálne umenie. Mária Júdová študovala v Ateliéri digitálnych médií AU v Banskej Bystrici a v Ateliéri inštalácie a performance na École de recherche graphique v Belgicku. Andrej Boleslavský je programátor a vývojár, ktorý pôsobil ako technický guru v pražskom centre CIANT (International Centre for Art and New Technologies).

www.vrdust.org.uk.

 

Názov diela:

DUST

Interaktívna VR inštalácia, 2017

DUST je umelecký projekt, ktorý prostredníctvom súčasných technológií ponúka nový imerzívny spôsob vnímania ľudskej telesnosti, pohybu a súčasného tanca. DUST redefinuje spôsob, akým vnímame fyzické telo a časopriestor. Vytvára akýsi paralelný vesmír s inými zákonitosťami. Svet, v ktorom je možné, že sa vaša telesná schránka rozletí na milióny drobných častíc a voľne plynie bez obmedzenia. Divák sa tak prostredníctvom VR inštalácie ocitá na pomedzí virtuálneho a skutočného sveta a jeho zážitok pripomína existenciu vznášajúcej sa prachovej častice (pra-pôvodkyne celého vesmíru). Táto skúsenosť by nás mala podnietiť k tomu, aby sme na svet nazerali aj z iných perspektív.


 

Mário Kastelovič (*1979, Košice, SK) 

Študoval v Ateliéri digitálnych médií Fakulty výtvarných umení AU v Banskej Bystrici pod vedením MgA. M. Murina, ArtD. Momentálne študuje magisterský stupeň v Ateliéri tělového dizajnu FaVU VUT v Brne u Lenky Klodovej. Kastelovič sa priamo a bez servítky dotýka tabuizovaných tém. Okrem prehliadanej problematiky domáceho násilia poukazuje aj na obmedzenosť a ľahostajnosť verejnosti v otázkach rasovej či kultúrnej tolerancie.

www.mariokastelovic.portfoliobox.net/portfolio     

 

Názov diela:

Refreš červeného líca I a II

živá plastika/performance, videoprojekcia, 2017

„Podľa ľudových pesničiek sa dievčatá umývali v studenej vode, aby mali červené líca. Ja sa tu umývam celý rok a som bledý ako stena. Kašlem na to,“ hlásil do kamery premiér začiatkom tohto roka. Politické dielo „Refreš červeného líca“ je výtvarnou odpoveďou na snahu premiéra SR o virálnu ľudskosť a úprimnosť. Táto jeho nová komunikačná stratégia si žiada interpretáciu a rozšírenie: „Ak sa do niečoho lepšie ponoríte (aktuálne ,gabčíkovskej vody‘?), tak sa vám aj líca začervenajú.“ Autor ironickým spôsobom prostredníctvom videoprojekcie a performance paroduje aktuálnu politickú situáciu a jej podvratné a „úsmevné“ stratégie.


 

Dominika Kolačkovská (*1996, Košice, SK)

Študentka Ateliéru intermédií a digitálnych médií pod vedením MgA. Michala Murina, ArtD na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. Vystavovala na skupinových výstavách KEBABB, Považská galéria umenia v Žiline, 2017 a Creative Playgrounds – „Košice: Creative City of Media arts“, Kunsthalle Košice, 2017. Autorka sa venuje fotografii, videoinštalácii, interaktívnym a zvukovým projektom, ktorými reflektuje najmä spoločensko-sociálne témy.

www.idm.aku.sk/dominika-kolackovska 

 

Názov diela:

Symfónia bytu

interaktívna zvuková inštalácia, 2017

Symfónia bytu je interaktívna „hra“, v ktorej sú zaznamenané zvuky z bytov či miest, v ktorých by sme chceli byť, no nemôžme, lebo sa momentálne z nutnosti nachádzame niekde úplne inde. Ľudská imaginácia si na základe zvukov dokáže mentálne vizualizovať konkrétny (citovo blízky) priestor, atmosféru, možno až pocit domova. Na pozadí interaktívnej inštalácie – hry sa nachádza reálny pôdorys bytu v Košiciach, do ktorého môže divák vstúpiť pomocou kliknutia na jednotlivé miesta v pôdoryse. Týmto vstupom sa tak môže stať „voyerom“ či len zvedavým spomínajúcim návštevníkom.


 

Klaudia Korbeličová (*1990, Bratislava, SK) 

Absolventka ateliéru Sochařství 1 na FaVU VUT v Brne pod vedením prof. akad. soch. Michala Gabriela. Zaoberá sa klasickou sochou, ktorú podrobuje mechanicko-performatívnej deformácii, a site specific inštaláciami a objektmi. Námety čerpá zo súčasnosti, ale i z minulosti. Spracováva problematiku armády, princípov architektúry, status súčasného človeka a sci-fi. Dôležitým prvkom jej diel je interakcia zo strany divákov, tak ako aj proces vznikania a zanikania sochárskeho artefaktu.

www.klaudiakorbelicova.daportfolio.com

 

Názov diela:
In the Middle of the Freedom/Uprostred slobody
objekty, 3D tlač, polyesterová živica, 2017

Objekty dronov tematicky odkazujú k nástrojom moci, politiky a dozerania. Autorka poukazuje na ich technologické manipulovanie, pri ktorom sú zneužívané na ostreľovanie, získavanie informácií, mapovanie prostredia a narúšanie súkromia. Dramatická kompozícia objektov inšpirovaná romantickým námetom obrazu „Sloboda vedie ľud na barikády“ (E. Delacroix) zobrazuje takpovediac márny boj za slobodu. Autorka tomuto námetu dáva kontúry súčasnosti a povzbudzuje ním novodobých revolucionárov. Uprostred kompozičných zhlukov objektov sa nachádza zlatý dron ako symbol poslednej nádeje boja za slobodu.


 

Maud Kotasová (*1980, Brno, CZ)

Študovala v Ateliéri grafiky a v Ateliéri environmentu pod vedením Doc. ak. mal. Vladimíra Mertu na FaVU VUT v Brne. Vystavovala v ČR, SR (Off_Festival Bratislava, 2015) aj v zahraničí (2. Biennale der Künstler München – Codes – Geheimnisse und Botschaften, Haus der Kunst, Mnichov, 2015). Autorkin záber naprieč médiám je pomerne široký, venuje sa grafike, fotografii, objektu a inštalácii. V aktuálnej tvorbe sa zaoberá problematikou nomádstva, cestovania a utečeneckej krízy.

www.maudkotasova.com

 

Názov diela:

Fragmenty zo súboru ON THE ROAD

objekty, 2006 – 2017

Maud Kotasová sa považuje za večného cestovateľa a nomáda, keďže sama na vlastnej koži prežila útrapy tohto spôsobu života v komunite migrantov žijúcich naprieč Európou. Korba kamióna sa na dlhý čas stala jej prechodným pohyblivým domovom. Fragmenty dopravných prostriedkov použila ako záznamové médium pre (nielen) svoje spomienky, zážitky, víťazstvá, pády a stagnácie.. Vznikli tak akési denníky transportných prostriedkov, mapujúce duševné a fyzické púte svojich majiteľov, ktorí v nich počas cestovania strávili kus života, hľadajúc „ideálne“ miesto pre spokojný život.


 

Ján Krška (*1991, Zázrivá, SK)

Študuje v Ateliéri intermédií a digitálnych médií pod vedením MgA. Michala Murina, ArtD na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe sa zaoberá najmä videom, animáciou a videomappingom. Prostredníctvom týchto médií hľadá spojitosť medzi reálnym a virtuálnym prostredím.

www./idm.aku.sk/jan-krska

 

Názov diela:

Lineárne formy kontinuity vo virtuálnom priestore I a II

videomapping, 2017

Videomapping Jána Kršku odkazuje na nekontrolovateľný tok dát pohybujúcich sa z miesta na miesto a na hľadanie istej korelácie medzi rôznymi úrovňami a bodmi. Dielo vzniklo k téme festivalu DOM 2017 s podtitulom »YOU ARE HERE«, ktorý sa tematicky venuje pohybu, cirkulácii, migrácii, cestovaniu a všeobecne premiestňovaniu sa – fyzickému i virtuálnemu. „Lineárne formy kontinuity vo virtuálnom priestore“ boli rovnako zaradené do programu festivalu Biela noc (7. 10. 2017, Bratislava), ktorá prebieha súbežne s festivalom DOM 2017.


 

Ivana Kvaššayová (*1992, Považská Bystrica, SK) 

Bakalárske štúdium absolvovala v Ateliéri socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave. V roku 2017 ukončila magisterské štúdium na katedre maliarstva v Ateliéri +-XXI, u prof. Daniela Fischera, akad. mal., taktiež na VŠVU. Voľnú tvorbu orientuje na médium maľby a jej presahy, ale taktiež na sochu a objekt. Jej výtvarný rukopis definuje zaujatie maliarskou technikou airbrush. Tematicky sa výrazne orientuje na problematiku svetla.

www.cargocollective.com/ivanakvassay

 

Názov diela:

(Ne)premenlivé momenty

výber z cyklu malieb, 2017

Maľby odkazujú na vedomé i nevedomé procesy ľudskej pamäte; na jej schopnosť zachytenia kladných i záporných momentov (založených na silných emóciách), uchovávania spomienok, snahu o zachytenie premenlivého a miznúceho okamihu za pomoci vytvorenia mentálnych archívov. Napriek týmto mechanizmom sa spomienky v procese rozpamätávania sa menia a deformujú. Hľadanie a znovu-objavovanie obrazov nás mentálne spája s minulosťou, tak aby sme sa s ňou dokázali zmieriť a vykročiť do budúcnosti s lepším poznaním seba samého.


 

Lenka L. Lukačovičová (*1987, Trnava, SK)

Je poslucháčkou doktorandského štúdia na Katedre fotografie a nových médií u prof. Ľuba Stacha na VŠVU v Bratislave. Jej aktuálna tvorba sa zameriava na skúmanie fotografie ako svojbytného média – jeho formálnych náležitostí, možností, hraníc a presahov. Po formálnej stránke osciluje na pomedzí analógovej a digitálnej fotografie s využívaním netradičných autorských techník a performance.

www.lenkalukacovicova.sk

 

Názov diela:

DOD – Dielo otvorené divákovi

participatívna inštalácia/objekt, 2017

DOD (Dielo otvorené divákovi) je parcitipatívnym objektom a určitou „tabulou rasou“, ktorú môžu návštevníci festivalu pretvárať. Autorka divákovi zanecháva škálu nástrojov na kreslenie a rysovanie, čím si divák môže zaznačiť, kde sa pomyslene (spôsobom ­– HERE I AM/HERE YOU ARE) v kompozícii diela nachádza. Interaktívny objekt je situovaný do pomyselnej oddychovej zóny MMC a mal by mať funkciu participatívnej hry. Pohľadom na DOD sa recipientovi vytvorí vždy nová a nová realita.. Rovnako sa mu zobrazí zmrazený, no zároveň i pohyblivý zrkadliaci sa moment, ktorý je príznačný najmä pre médium fotografie.


 

Anna Minxová (*1988, Senica, SK) 

Po štúdiu výtvarného spracovania textílií na Škole úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave študovala na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne v Ateliéri design skla. Vystavovala v Madride (2016), Štrasburgu (2015) či Šanghaji (2013). Už dlhšie obdobie sa venuje vytváraniu malých kinetických objektov-robotov, ktoré montuje z odpadu a pokazených detských hračiek.

www.minxstory.blogspot.cz

 

Názov diela:

Čistič, kinetický objekt, rôzne materiály, 2014

Zametači/svorka psov, kinetické objekty, rôzne materiály, 10 ks, 2015

Narušiteľ, kinetický objekt, rôzne materiály, 2017

Autorka sa empaticky zamýšľa nad osudom nepotrebných mechanických strojčekov a pohyblivých mechanizmov. Typ tejto tvorby spadá do okruhu tzv. Device Art, ktorý má pôvod v Japonsku a v rámci súčasnej umeleckej scény sa mu darí najmä v Slovinsku. Anna Minxová nachádza starým nepotrebným zariadeniam nový význam v ich ďalšom živote. „Nemá sa o ne kto postarať, musia sa osamostatniť a starať sa sami o seba.“ Malým mechanickým androidným stvoreniam akoby vdýchla „život“, tak ako Mary Shelley netvorovi vo svojom románe Frankenstein. Poskytuje im autonómiu a inscenuje ich do rôznych sociálnych rámcov.


 

Eden Mitsenmacher (*1987, St. Louis, Missouri, USA)

Autorka pochádza z USA, aktuálne žije a pracuje v Rotterdame, Londýne a Tel Avive. Titul Master Fine Art získala na Dutch Art Institute, Arnhem, Netherlands a Bachelors Fine na Goldsmiths College University of London. Vystavovala na prestížnych miestach ako je Bienále v Instanbule a Liverpoole, Van Abbe Museum (NL) a Holon Design Museum. Vo svojej tvorbe kombinuje performance, video, inštaláciu a animáciu s odkazmi na „postinternetovú“ problematiku a vizualitu.

www.edenmitsenmacher.com

 

Názov diela:

4ever, digitálna 3D animácia, 1:31 min., 2015

séria GIF animácií, 2017

Eden Mitsenmacher vo svojich dielach využíva vizualitu popkultúry a gýču ako referenčný rámec pre sociálnu a osobnú kritiku, ale aj ako spôsob komunikácie a hľadania podobnosti medzi jednotlivcami prostredníctvom zdieľania skúseností medzi nimi. V jej videách a GIF analyzuje „hypper-svety“, postavené z kultúrnych stereotypov a klišé, ktoré nás často tlačia na pokraj emocionálneho preťaženia a prázdna. Ironizuje nimi sociálne vzorce správania v internetovom prostredí, ale i mimo neho. Autorka na festivale prezentuje sériu videí, ktoré nepriamo referujú o nadužívaní internetu, márnivej spotrebe a prebytku spôsobeného kapitalistickou činnosťou.


 

Ivana Pavlíčková (*1990, Hranice na Morave, CZ)

Vyštudovala v Ateliéri Sochařství 1 na FaVU VUT v Brne pod vedením prof. akad. soch. Michala Gabriela. Absolvovala študijnú stáž v Drážďanoch na Hochschule für Bildende Künste Dresden a stáž v Ateliéri keramiky a designu na UMPRUM v Prahe. Aktuálne vytvára keramické objekty, z ktorých tvorí spektakulárne inštalácie. Médiom keramiky a porcelánu spochybňuje sochársku technológiu 3D tlače a banálnosť predmetov, ktoré sú spojené s každodennosťou a komerciou.

https://www.instagram.com/ivana_pavlickova/

 

Názov diela:

Forgiveness, Fear and Expectations

objekty zo série, keramika, rôzne veľkosti, 2017

Keramické objekty zo série „Forgiveness, Fear and Expectations“ asociujú vzťahy moci, kontroly, ovládania a dozerania. Hlinu ako materiál, ktorý je spojený so Zemou a jej prírodnými procesmi, Ivana Pavlíčková konfrontuje s použitím súčasných technológií. Vytvára tým zaujímavé napätia, ktorými upozorňuje na vzťah človeka a stroja. Núti nás tak uvažovať nad originálnym autorským rukopisom a gestom, banalitou, sériovou výrobou a komoditným fetišizmom. Jej zdanlivo banálne objekty pretvorené výtvarnou adjustáciou sa opäť menia na kľúčové artefakty každodenného života. Tým, že ich výtvarne artikuluje, nanovo otvára pole pre chápanie ich prítomnosti a úlohe v našich životoch.


 

Peter Račko (*1988, Bratislava, SK)

Po bakalárskom štúdiu odboru grafika v Ateliéri vizuálnej komunikácie u Mgr.art. Róberta Makaru, ArtD na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici pokračoval v štúdiu magisterského stupňa v Ateliéri videa a multimediálnej tvorby u doc. akad. soch. Anny Daučíkovej na VŠVU v Bratislave. Primárne sa venuje 3D animácii, prostredníctvom ktorej vytvára simulácie virtuálnych herných prostredí.

www.peterfacko.net

 

Názov diela:

Screensaver I

3D real-time animácia, 2016

Autor sa dlhodobo venuje herným prostrediam a možnostiam enginu. Otvára otázky o miere naviazanosti spoločnosti na digitálne technológie, o dôvere a nestrannosti algoritmov a dátovej kontrole. Screensaver je neo-romantickou reflexiou o týchto otázkach, ktoré sú pre „postinternetovú dobu“ 21. storočia veľmi príznačné. „Screensaver I“ je tak zobrazením (možno nie príliš) umelej „krajiny“.


 

Jakub Roček (*1990, Brno, CZ)

Absolvent ateliéru Kresby a grafiky pod vedením doc. Mgr. art. Svätopluka Mikytu na FaVU VUT v Brne. Počas štúdií absolvoval stáž na VŠUP v Prahe v Ateliéri architektúry 2. Roček voľne pracuje s médiom kresby/grafiky, digitálneho videa, 3D animácie a inštalácie. Nosnou témou jeho diel je akýsi „vedecký“ model sveta, ktorý neustále spochybňuje a podrobuje analýze.

 

Názov diela:

Duotone 

3D animácia, zvuk (v spolupráci s Mikulášom Křížom), 2017

Animácia kombinuje ľudský pohyb a pohyb ramena, ktoré pracuje na montážnej linke v automobilovom priemysle. „Duotone“ je mixážou dvoch rozdielnych typov pohybov, prirodzeného biologického a umelého naprogramovaného. Jeden odkazuje na typickú ľudskú činnosť (tanec), v ktorej je ľudské telo prítomné ako médium a vyjadrovací prostriedok. Druhý pohyb odkazuje na sériovosť a pásovú výrobu. Točiace sa rameno zlučuje oba. Vzniká tak hybridný pohyb na pomedzí človeka a stroja.


 

Adriána Vančová (*1991, Poprad, SK)

Absolvovala magisterské štúdium na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici v Ateliéri intermédií a digitálnych médií a v Ateliéri audiovizuálnych médií pod vedením prof. Miloty Havránkovej. Vystavovala v Galérii Trafačka (2011) a v Pražskej Leica gallery (2016). Venuje sa médiu fotografie, videa a performance, prostredníctvom ktorých spracováva najmä spomienky a osobnú mytológiu.

www.adrianavancova.com

 

Názov diela:

Hommage to Caótica Ana I a II

performance, 2017

Autorka subjektívnym spôsobom reflektuje odcudzenosť a anonymitu davu. Retrospektívne sa vracia k zvláštnemu zážitku z raného detstva, kedy sa omylom dotkla ruky cudzieho muža, ktorého si pomýlila s otcom. Muž na tento dotyk reagoval negatívne a zanechal v nej silnú mentálnu stopu. Ruky (a nielen ony) si pamätajú veľa.. Autorkino latentné performance je akousi sondou a vpichom do uzavretosti jednotlivca. Posúva hranicu mentálneho komfortu autorky i návštevníkov festivalu. Toto vychýlenie však neprebieha násilnou formou. Práve naopak, čistým a úprimným gestom, ktoré však autorka digitálne zaznamenáva. Dielo je čiastočnou interpretáciou filmu Caótica Ana (2007).

 

 

 

 

 

 

Reklamy