Juraj Florek
„Vo svojej tvorbe sa dlhodobo zaoberám plenérovou maľbou súčasného mestského prostredia. Námety sú prevažne mestské exteriéry s občasnou návštevou interiéru, čo je aj prípad obrazov vybraných pre výstavu v DOMe. Sú to každodenné zákutia a veci, ktoré dôverne poznáme. Tým, že ich pretavím skrz médium olejomaľby, nastáva pre mňa nové a svieže uzretie každodenných banalít. Banalita námetu je miestami až taká banálna, až je to fascinujúce. Pridanou hodnotou je vznik obrazu priamo na mieste, čím je podčiarknutá autenticita obrazu.“
Juraj Florek je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici u profesora Jána Kudličku. Víťaz súťaže MAĽBA 201: predstaví sa s figurálnou realistickou maľbou. Jeho obrazy súvisia s každodennou banalitou bytového prostredia.
LUCIA ČERNAYOVÁ HORŇÁKOVÁ
Absolventka ČVUT Fakulta výtvarných umení, Ateliér Enviroment- konceptuálne tendencie prof. Vladimír Merta. AU BB, Fakulta výtvarných umení, Ateliér interaktívnej maľby, prof. Stanislav Balko
V tomto výstavnom projekte by som rada by som nadviazala na predchádzajúcu site-specific inštaláciu Doma, ktorú som realizovala v Bunkri. V nej som vychádzala zo svojej teoretickej diplomovej práce „Nikto nie je doma umelcom“, kde riešila pohľad príbuzných na seba ako mladú umelkyňu. Vnímanie osobnosti umelca laikom, vytváranie ilúzii a jeho aury. Ľudia nie sú doma ale v dome. To čo sa odohráva za každými dverami, je síce individuálne, ale formuje to, čo je na povrchu, s čím operujeme na verejnosti, akí sme.
LUCIA HORVÁTOVÁ
Aktuálne maľby zobrazujúce vnútorné priestory, prevažne interiéry domácej povahy sú metaforou pre ľudské vnútro. Sú symbolickou štúdiou psychiky a vzťahu vnútra s vonkajším prostredím. V lyrickej polohe, aj keď miestami sa blížiacej ku geometrickej abstrakcii zobrazujú fyzicky neexistujúce prostredie s osobným charakterom. Stávajú sa paralelným svetom podobne ako sny, sú tvorené z časti intuitívne. Sú v nich prítomné prvky prepojenia či otvoreného priestoru medzi vnútrom a okolím.
RICHARD KITTA
Richard Kitta (*1979, Košice, SK) je multimediálny umelec, vyskoškolský pedagóg a kultúrny aktivista. Jeho tvorbu charakterizujú najmä interaktívne a kinetické objekty, site-specific inštalácie a environmenty, ako aj nové formy vizuálnej poézie. Je člen skupiny DIG (Digital Intervention Group), iniciátor a art director DIG gallery v Košiciach, ktorá je zameraná na súčasné formy mediálneho umenia a šéfredaktor interdisciplinárneho periodika ENTER.
www.facebook.com/riso.kitta
V sérii kinetických objektov košičana Richarda Kittu s názvom User Unfriendly (2013 – 2015) sa stretávame s problémom akceptovania jednoduchých výrazových vizuálnych prostriedkov a ich (s)komplikovaných funkcií, ktoré poukazujú na nemožnosť ich obvyklého použitia. Nóvum je však spôsob, akým autor objekty sústreďuje do naoko nesúvisiacich paralel a po technickej stránke ich sieťuje v rámci jedného priestoru tak, že navzájom interreagujú, resp. k digitálnej interakcii s divákom dochádza podľa autorsky naprogramovaného algoritmu – v štýle: „nie vždy fungujem, nie vždy sa mi chce“. V diele s podnázvom „Pre labilné povahy“ sa autor pohráva s kinetickosťou stoličiek „s labilnou povahou“ – ako možným odkazom na konceptualistu Josepha Kosutha, no pohráva sa ani nie tak s vaším IQ ako EQ. Spontánne vykopávajúca noha stoličky, ktorá opakovane narúša svoju stabilitu alebo chaotický pohyb štvorice nôh stoličky zavesenej tesne nad podlahou, je doslovným príkladom opakovanej nestability. Samozrejme, nechýba inštruktáž, ktorá má za cieľ vysvetliť vám používanie týchto netradične uspôsobených objektov. Richard Kitta svojím laboratórnym spôsobom ukazuje divákovi artificiálne problémy, ktoré sa z normálneho pohľadu javia ako zbytočné, miestami až zámerne nudné či provokujúce. Svojim elektrokinetickým objektom tak „dáva dušu“, personifikuje ich; vzniká tu priestor na vzdušnú reinterpretáciu interaktívneho umenia, ktoré sa zdá byť dnes vypreparované práve prvoplánovou tvorbou, ktorá často ostáva na úrovni technického riešenia.
text: Ivana Kohlhammer
Veronika Markovičová
Darované príbehy: Rodinná fotografika.
Absolventka Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2014), v rámci ktorej absolvovala stáže v Ateliéri intermédií (doc. Anna Daučíková) a na pražskej Katedre fotografie FAMU (prof. Štěpán Grygar). Venuje sa prevažne analógovej stredoformátovej fotografii, experimentuje s jej anti-realistickými možnosťami.
V sérii Darované príbehy sa autorka pohráva so špecifikom fotografie ako tenkej vrstvy obrazu, ktorý mechanicky pretvára a interpretuje smerom dovnútra a nahor. Z kontaktných kópií sklenených negatívov z konca 40. rokov vytvára „fotografiku“ základných životných momentov, smerujúcich k vytvoreniu domova.
SAMOTA.
„Moja tvorba sa vykresľuje v podstate iba teraz a tato výstava by mohla byť prvým nasmerovaním mojej tvorby do budúcna, v ktorej sa budem snažiť zameriavať na sociálne a spoločenské problémy, problémy z identitou, ktoré sú mi blízke.
„Lukáš Procházka je študentom pomaturitného štúdia fotografie na Súkromnej strednej škole dizajnu v Bratislave.
Samota- séria fotografií, ktoré zachytávajú život osamelej starej mamy. Mojej starej mamy. Smrť starého otca ju nechala napospas obrovskej samote a chladným stenám veľkého a domu. A tak nezostáva nič iné, ako len predstierať ako keby bol stále tam. Táto séria je pre mňa veľmi osobná no napriek tomu si myslím, že siaha omnoho ďalej. So stratou milovaných sa v živote stretnú všetci, s touto sériou sa preto môže stotožniť veľa ľudí, rodín. Aj preto som sa snažil zachovať určitú anonymitu starej mamy. „
Fotografická séria poskytuje osobnejší náhľad do osamelého života staršej dámy- resp. autorovej starej mamy. Odhaľuje jej sociálne zázemie, no pôsobí anonymne, nie je vidieť tvár, čo spôsobuje istý druh voyeristického vnímania alebo potrebu anonymity.
VERONIKA URAMOVÁ
´Sadni si!´/ 2013 -.kinetická inštalácia
Ateliér nových médií , Fakulta umení, Technická univerzita v Košiciach.
Sadni si je kinetická inštalácia, robotické nohy na hojdačke. V tomto projekte autorka poukazuje na to, aký je tento svet rýchly a uponáhľaný. Ľudia sa už akoby menia na robotov, v neustálom zhone a programe, ktorých tieto robotické nohy predstavujú. Hojdačka, na ktorej sa nohy hompáľajú, nám majú pripomenúť detstvo a bezstarostné chvíle, ktoré sme si tak radi ako deti vychutnávali
LOOP 2:08 min., 16:9, 2014
Do detských čias sa vrátime pri sledovaní videoloopu, ktorý vzdáva hold obľúbenej detskej zvučke, inšpirujúcej hlavne jednoduchosťou a tvarovou čistotou. Svojou monotónnosťou a až hypnotickým
ŽOVINEC BROS.
OKIENKO- interaktívna video inštalácia. „Chápem domov ako nie konkrétne špecifikované miesto, mesto, kraj, ale skôr prostredie do ktorého som sa narodil. Nadobudol som občianstvo a s tým spojené práva a povinnosti. Som teda priamym účastníkom pri tvorbe sociálno-kultúrnej identite miesta v ktorom žijem.“ „Okienko“ pracuje s vizuálnym vnímaním participantov na zdanlivo jasne definovaný tvar, a pracuje s mierou zrozumiteľnosti. Samotný vizuál (neúplný znak) napovedá a ironizuje nedostatočnú jednotnosť v zásadných otázkach našej spoločnosti, čoho výsledkom je súčasný stav krajiny. Vizuál diela provokuje a nabáda k otázkam našej spoločnosti (kolektívne vedomie a svedomie) a pokúša sa o dialóg so „Slovenskom“. Je teda priamou reakciou na súčasné dianie v krajine sprostredkované participáciou jednotlivca a ochote sa podieľať na „vizuále“ našej krajiny.
Mgr. Art Jozef Žovinec
2011-2014 High school teacher / Animation film and multimedia
2006-2011 Academy of Contemporary Art in Banska Bystrica / Faculty of Contemporary Art
2003-2005 University of Thomas Bata in Zlín / Faculty of Multimedia comunications
2002-2003 Higher school Film Studio Bonton in Zlín / Czech Republic
Mgr. Art. Martin Žovinec
2011-2014 High school teacher / Animation film and Multimedia
2008-2010 Academy of Performing Arts in Bratislava / film arts and multimedia Slovakia
2004-2007 Tomas Bata University in Zlín / Faculty of multimedia communications /
2002-2003 Higher School Film studio Bonton in Zlín / Czech Republic
HELENA JIRÁKOVÁ
študentka AVU v Prahe.Farebný jednostránkový komiks A3 s témou rodinných tráum.
http://helenajirakova.wix.com/svetluska6
MIRA PODMANICKÁ
Katedra socha, objekt, inštalácia, VŠVU
http://bio-vazy.blogspot.sk/
