O tvorbe a vzťahu k rastlinám
Počas príprav 6. ročníka festivalu DOM sme boli navštíviť vizuálnu umelkyňu Petru Čížkovú v jej ateliéri, ktorý by sa dal prirovnať k zmenšenine botanickej záhrady. Obklopená rôznymi druhmi rastlín a kvetov nám porozprávala o svojej aktuálnej tvorbe. Jej staršie dielo Candida Serendipity (2013) nám poslúžilo ako vizuálne východisko k tohtoročnej téme – Nová Senzibilita. Petra Čížková momentálne pre DOM 2020 pripravuje unikátny environment s názvom Goetheho rastlina, ktorý bude interaktívnou VR inštaláciou založenou na skúmaní rastliny z rodu Kalanchoe (lat. Bryophyllum pinnatum).
DOM: Petra, študovala si v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2008 – 2013), kde si sa venovala prevažne tvorbe inštalácií. Než sa dostaneme k tvojej aktuálnej tvorbe, ktorá v sebe zahŕňa aj istú mieru vedeckého skúmania, môžeš nám priblížiť, kedy sa u teba objavil záujem o botaniku a biológiu?
PČ: O rastliny sa zaujímam od detstva, ktoré som prežila v rodinnom dome neďaleko lesa. Už v tom čase ma zaujímalo, či majú rastliny nejaké vnímanie. Mojím vtedajším „priateľom“ bol obrovský vysoký buk, ktorý som vnímala ako jedinečnú živú entitu, obdivovala ho a sympatizovala s ním. Buk som objímala, aj keď som nevedela, či mám od neho nejakú spätnú väzbu. Keď ho pred pár rokmi vyrúbali, vnímala som to ako veľkú osobnú stratu. Vtedy som si uvedomila, že toto priateľstvo pre mňa malo skutočnú emočnú a citovú hodnotu.
DOM: Vo svojej diplomovej práci s názvom Candida Serendipity (2013) si sa zaoberala kvasinkami. Prostredníctvom umeleckého výskumu si našla prepojenie plesňového ochorenia Candida albicans s rokokovou dekadenciou, erotizmom a násilím. Ako sa ti podarilo spojiť tieto dosť odlišné kontexty?
PČ: Túto tému som spracovávala dva roky. Kvasinky sa v diele Candida Serendipity objavili vo viacerých polohách. Napríklad prostredníctvom objektu vytvoreného z gynekologických kresiel, ktoré sa pôvodne po vyradení z ambulancie používali v erotickom salóne. Tieto kreslá som zo salónu odkúpila a použila ich v rámci inštalácie, kde sa stali metaforou určitého teritória pre kvasinky. O správanie kvasiniek sa vo všeobecnosti dosť zaujímam. V Candida Serendipity som sa zamerala na ich špecifické stratégie a našla určité prepojenie so sadomasochizmom, čím sa mi neskôr ľahko hľadala aj súvislosť s dekadenciou a rôznymi formami transgresie.
DOM: K spracovaniu takýchto tém je potrebné mať aj nejaký teoreticko-výskumný „background“. Ako sa ti ako umelkyni podarilo preniknúť do vedeckého sveta?
PČ: Dostať sa do laboratórií alebo vedeckých inštitúcií bez kontaktov je pomerne zložité. Mgr. Róbert Karul, PhD z VŠVU mi sprostredkoval kontakt na Mgr. Renátu Novákovú, CSc. z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied., ktorá ma veľmi ochotne pozvala do laboratória a oboznámila so svojou prácou. Neskôr mi tiež pomohla naočkovať vyše 300 vzoriek kvasiniek v Petriho miskách, ktoré boli použité v spomínanej inštalácii Candida Serendipity.
DOM: Okrem biológie ťa fascinuje aj botanika. To je dôvod, prečo vo svojich priestorových inštaláciách/environmentoch rada používaš rôzne rastliny, veľa rastlín. Ako ich získavaš?
PČ: Môj ateliér a záhrada susedí so Záhradou liečivých rastlín Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, kde pestujú okolo 850 rastlinných druhov. Každých sedem rokov sa polovica záhrady nechá na ďalších sedem rokov ležať ladom. Pôda je teda zbavená rastlín a ostáva neobrábaná, aby si oddýchla. S láskavým dovolením vedenia záhrady som si preto mohla niektoré už „nepotrebné“ rastlinky presadiť. Starám sa o ne a zároveň slúžia na môj umelecký výskum.
DOM: Plánuješ okrem umeleckého výskumu rastliny aj krížiť alebo vyšľachtiť vlastný druh?
PČ: Zatiaľ nie, ale pozorujem výskum, ktorý prebieha v Záhrade liečivých rastlín UK, tu za plotom. Zaujíma ma, ako funguje kastrácia rastlín, ich opeľovanie alebo genetická modifikácia pre väčšiu odolnosť voči plesniam alebo suchu.
DOM: Je vedecky dokázané, že niektoré druhy rastlín medzi sebou vzájomne komunikujú a pomáhajú si. Komunikuješ nejakým spôsobom so svojimi rastlinami aj ty?
PČ: Áno, ale len v duchu. Existuje výskum, z ktorého vyplynulo, že rastliny vedia čítať myšlienky v rovine imaginácie. Aj keď to znie ako sci-fi, nie je to úplne vyvrátiteľné. Rastliny sú citlivé na pocity a naladenie človeka. Možno celkom nerozumejú našim myšlienkam, ale ak sa k nim správame s láskou, dokážu na to reagovať. Tento prístup je mi príjemný a osvojila som si ho. Čím viac sa budeme o rastliny zaujímať, tým viac sa dozvieme a otvorí sa nám nový svet. Dokazuje to aj výskum rastlinného neurobiológa Františka Balušku alebo biologičky Suzanne Simard, ktorých zistenia ma fascinujú a inšpirujú moju tvorbu.
DOM: Vo svojej aktuálnej tvorbe pracuješ s princípom virtuálnej reality. VR tvoríš na základe výskumu živej rastliny a tým zisťuješ, ako toto prostredie vôbec vyzerá. Zaobstarala si si kvôli tomu aj profesionálny mikroskop a tiež študuješ teoretické spisy.
PČ: Áno, momentálne vychádzam z Goetheho štúdie metamorfózy rastlín. J. W. Goethe sa okrem iného venoval aj botanike a myšlienke tzv. „Urpflanze“, teda akejsi prvotnej rastliny. Prišiel na to, že všetky rastliny majú akúsi spoločnú základnú esenciu. Podľa neho má teda Urpflanze schopnosť vyvinúť sa a premeniť na akúkoľvek známu či neznámu formu. Momentálne sa snažím túto schopnosť rastlinnej diverzity transformovať do virtuálneho sveta, kde sa divák bude môcť ponoriť do vnútra rastliny. VR vzniká na základe laboratórneho pozorovania, ktorého výstupom sú makrosnímky slúžiace ako podklady pre digitálnu tvorbu (3D animáciu).
DOM: Na tomto princípe vzniká inštalácia s názvom Goetheho rastlina, ktorá bude v auguste prezentovaná na festivale DOM. Prezradíš nám o nej niečo viac?
PČ: Inštalácia v Pistoriho paláci bude environmentom obrasteným rastlinami, ktoré sú súčasťou môjho aktuálneho pozorovania a skúmania. Pre festival DOM 2020 ich mám v záhrade už dlhšie pripravené. V rastlinnom prostredí, ktoré vo výstave Novej Senzibility vznikne, bude miesto aj pre virtuálnu realitu. Návštevník si nasadí headset, prostredníctvom ktorého sa dostane do vnútra stoniek, listov a kvetov. Vo virtuálnom svete sa bude pohybovať pomocou pohybu vlastných rúk a ich kontaktu s fyzickým environmentom. Týmto spôsobom bude rastlinou akoby cestovať, prežívať jej životné funkcie a dopady vonkajších vplyvov. Súčasťou prezentácie diela je aj plánovaný sprievodný program, počas ktorého si budú návštevníci pod mikroskopom pozerať vzorky, z ktorých pri tvorbe VR vychádzam.
DOM: To bude nepochybne veľmi zaujímavé. Tešíme sa na tvoju realizáciu Goetheho rastliny a ďakujeme za rozhovor.
PČ: Ja vám ďakujem za návštevu. ☺
Petra Čížková (*1985) študovala v Ateliéri mal+by Klaudie Kosziby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2008 – 2013). Počas štúdia absolvovala stáž v Ateliéri videa a multimediálnej tvorby u doc. akad. soch. Anny Daučíkovej a semestrálnu stáž na Ecole de Beaux Art et Design v Saint-Etienne vo Francúzsku. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Katedre maliarstva VŠVU. Má za sebou dve samostatné výstavy – Candida Serendipity, 2013 a Échos du Futur, Galéria Medium, 2019. Zúčastnila sa niekoľkých kolektívnych výstav, napr. Fetiše súčasnosti v Nitrianskej galérii (2019), Vezme to ruka, Galerie Pragovka, Praha (2018), Výstava kvetov, Zamatový objekt túžby ,Galéria Gagarinka, Bratislava (2015), Fem(inist) fatale, Kunsthalle Bratislava (2015), festival súčasného umenia Tutti frutti v Tržnici na Trnavskom mýte v Bratislave (2014). Organizovala site-specific sympózium a výstavu Oppidum residenti v Neogotickom kaštieli Esterházy v Galante (2016).
