Lucia Čarnecká, Lucia Kotvanová, Anna Mihoková – ne-prítomnosť
inštalácia, kombinovaná 3D tlač a digitálne médiá, variabilné rozmery, 2020
technologické zabezpečenie: Michal Šabík
Spolupráca neformálneho kolektívu autoriek má multimediálny charakter v podobe 3D objektov, inštalácie, performance a projekcie – hologramu. Založená je na princípe tvorby reverzného naratívu umiestneného na pomedzí reality, fikcie a zhmotnenia-nezhmotnenia. Na vybudovanej platforme „scény“ verejného a súkromného priestoru vytvorenej z inštalácie a 3D objektov vzniká intímny príbeh doplnený mimickým gestom hologramu. Reverzný princíp tvorby autoriek poňatý ako „divadelná inscenácia“ dáva vzniknúť fiktívnemu environmentu problematizujúcemu rozhranie verejné – súkromné, fyzické – mentálne, online – offline.
Lucia Čarnecká (*1983, Púchov) je doktorandkou na katedre Socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave. Je súčasťou nezávislého autorského výtvarného Divadla Non.Garde. Zaoberá sa využitím sochárskych postupov a techník v digitálnom prostredí a performance.
Lucia Kotvanová (*1988, Žiar nad Hronom) je absolventkou Ateliéru IN Ilony Németh na VŠVU v Bratislave. Momentálne pôsobí ako galerijná pedagogička v Kunsthalle Bratislava. Aktívne sa venuje voľnej autorskej tvorbe a kurátorstvu výstav.
Anna Mihoková (*1990, Košice) je absolventka ateliéru Jána Hoffstädtera na katedre Socha, objekt, inštalácia na VŠVU v Bratislave. V súčasnosti pracuje v Divadle Jána Palárika v Trnave. Vo svojej tvorbe sa zaoberá postavením ženy-umelkyne, pričom využíva najmä 3D technológie.
Sprievodný program
piatok 28. 8. 2020 od 19.30, Pistoriho palác, 1. nadzemné podlažie
živá premiéra
Petra Čížková – Goetheho rastlina
interaktívna inštalácia, VR a environment, variabilné rozmery, 2020
Dielo Goetheho rastlina bolo pre Festival DOM vytvorené špeciálne ako interaktívna site specific inštalácia, v ktorej autorka prepája virtuálnu realitu so živou flórou a objektom. Dobové kreslá v štýle biedermeier obrastené prírodnými prvkami sú prostredníctvom virtuálneho rozhrania bránou do útrob rastliny z rodu Kalanchoe (Bryophyllum pinnatum). O výnimočných vlastnostiach a premenlivých aspektoch tejto rastliny napísal J. W. Goethe spis O metamorfóze rastlín. Petra Čížková z tohto spisu v teoreticko-vedeckej rovine vychádza, pričom divákovi sprostredkováva imerzívny zážitok z VR. Po nasadení headsetu má tak divák možnosť objavovať vnútro stonky, listov a kvetov. Dielo Goetheho rastlina je založené na laboratórnych pozorovaniach mikroskopických snímok rastlín prostredníctvom hi-tech skenovacích techník. Vnútorný svet namodelovaného virtuálneho prostredia ilustruje vedecké zistenia o vzájomnej komunikácii rastlín, ktorú vedci prirovnávajú k zložitosti neurónovej sieti ľudského mozgu.
Petra Čížková (*1985, Brno) je doktorandkou na katedre maľby v Ateliéri mal+by u Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave. Vo svojej autorskej tvorbe prepája vizuálne umenie, vedu a technológie. Aktívne spolupracuje s vedeckými pracovníkmi z oblasti prírodných vied a biológie.
Sprievodný program
sobota 29. 8. 2020 od 16.00 do 18.00, Pistoriho palác, 2. nadzemné podlažie
interaktívna prednáška a workshop
Petra Čížková prostredníctvom sprievodného programu vysvetlí, ako vytvára virtuálno-interaktívny ekosystém a ako sa čo najlepšie pozoruje vnútorná stavba rastliny. Prezradí niečo aj o príprave samotného preparátu, priebehu jej pozorovaní a o snímaní rastlín digitálnym mikroskopom. Autorka vychádza z teórie elektrickej energie rastlín a z rôznych štúdií venujúcich sa ich schopnosti vzájomnej komunikácie.
Simona Gottierová – Koľko tie veci trvajú?
digitálne video, loop, 2 min. 19 sek., 2017
inštalácia, objekty, kombinovaná technika, rôzne materiály, variabilné rozmery, 2020
Koľko tie veci trvajú? je multimediálnou inštaláciou a živou situáciou pre telo, v ktorej autorka pracuje s efemérnymi objektmi rôznych veľkostí a videom. Ústrednou témou jej tvorby sú otázky telesnosti a skúmanie možností vedomého vnímania tela v interakcii s okolitou matériou a hmotou. Gottierová reflektuje skutočnosť, že naše vnímanie a zmysly sa oslabujú a strácajú na intenzite v dôsledku akcelerácie okolitých (nielen virtuálnych) vnemov. Sústreďuje sa na hlbšie vnímanie toku udalostí a procesov prostredníctvom momentu dotyku s hmotou.
„Načúvam materiálu, pozorujem ho, nechávam sa viesť jeho procesom, hľadám formy, v ktorých veci zostávajú živé. Chcem poukázať na ich individuálnu časovosť – pýtam sa, koľko každá z nich trvá. Zdanlivú samozrejmosť a hranice všedných objektov zneisťujem tým, že ich udávam do stavu prekvapivej nestálosti, tekutosti, intimity a provokujem tak reakciu vnímateľa.” (Simona Gottierová)
Simona Gottierová (*1991, Banská Bystrica) v roku 2018 ukončila magisterské štúdium na VŠVU v Bratislave v ateliéri Klaudie Kosziby. Diplomovú prácu spojenú s performance prezentovala vo Photoporte v Bratislave. Je držiteľkou čestnej ceny poroty Startpoint Prize 2018 pre absolventov výtvarných akadémií.
www.cargocollective.com/simonagottierova
Kristína Kandriková – Alfa light
maľby, objekty, rôzne materiály, variabilné rozmery, 2020
Alfa light nadväzuje na problematiku, ktorej sa autorka venuje už dlhšie obdobie – od experimentovania s maľbou, materiálnosťou a vlastnosťami farby k citlivosti vnímania a vzťahu spoločnosti a jednotlivca ku krajine. Alfa light prepája médium maľby, prírodné materiály a element svetla. Priamym zdrojom sa pre Kandrikovú stávajú podnety vnímané počas putovania krajinou, ktoré spätne generujú obrazy a spomienky vynárajúce sa z pamäti v podobe zhlukov farebných kontrastov alebo ucelených monochromatických štruktúr. Utvárajúcim prvkom celkovej inštalácie je aj pohyb diváka, keďže väčšina objektov mení svoju svetelnú intenzitu v závislosti od jeho pohybu. Špecifiká lomu svetla a jeho farebných odrazov sa vo výstave stávajú synonymom nedbalých zásahov človeka do krajiny bez vlastných pravidiel. Kandrikovej cieľom však nie je vytvárať akýsi angažovaný eko-art, ale skôr poukázať na urgentnosť citlivosti vnímania a vzťah jednotlivca k jeho prirodzenému prostrediu.
Kristína Kandriková (*1992, Kysucké Nové Mesto) je absolventkou Ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave pod vedením Klaudie Kosziby. Experimentuje s médiom maľby a jej presahmi, aktuálne najmä so svetelno-kinetickými princípmi, pričom využíva netradičné maliarske techniky a materiály.
Sprievodný program
sobota 29. 8. 2020 od 18.30, Pistoriho palác, 2. nadzemné podlažie
performance, tajči
Marie Lukáčová – Skuzomeetzah, Milenina píseň, Pole Žin
Skuzomeetzah, videokoláž (ručne kreslená, 2D a 3D animácia, reálne zábery), 1080 x 1240 px, 18 min., 2019
Milenina píseň, v spolupráci s Annou Remešovou, video a 3D animácia, 1920 x 1080 px, 10 min., 2019
Pole Žin, v spolupráci s Annou Remešovou + kamera: Helen Fikert, zvuk: Václav Kopalec, zvuková postprodukcia: Anna Kolářová, hudba: Filip Kraus, videokoláž (2D a 3D animácia, reálne zábery), 1920 x 1080 px, 15 min., 2020
Skuzomeetzah je akýmsi „videomuzikálom“ alebo „rapovou operetou“, kde sa hlavným protagonistom stáva hmyz – parazit, ktorý na seba paradoxne preberá ľudskú podobu. Video sa zaoberá súčasnými obrazmi a mocou k nim sa viažucou v kontexte digitálnej reality, ktorá sa už len ťažko odlišuje od fyzickej. Mierou všetkého vrátane politicko-mocenských vzťahov sa stáva samotná digitálna reprezentácia – pixel, ktorý na seba preberá rôzne hybridné, miestami až antropomorfujúce a zoomorfné formy.
Pole Žin je videokoláž odkazujúca k súčasným eko tendenciám a renaturalizácii zničenej krajiny poľnohospodárstvom a ťažbou. Je o snahe akéhosi mystického/okultného prinavrátenia minerálov do vyťaženej pôdy, z ktorej keď čerpáme živiny a úrodu, by sme mali myslieť aj na to, ako ich zemi vrátiť späť. Vo videu účinkuje skupina žien (aj umelkýň) s deťmi a farmármi, ktorých sa problematika týka alebo k nej aspoň majú čo povedať. Prostredníctvom rozprávkového naratívu videa umiestneného na hrane fikcie a reality podfarbeného autorským rapom (nanovo) vzniká Pole Žin.
Video Milenina píseň pracuje s teoretickým pozadím súčasného feministického myslenia, s odkazom na kyberfeminizmus, ktorý moderným technológiám a novým médiám priznáva emancipačnú silu, ale len potiaľ, pokiaľ k nim dokážu mať prístup vsetci ľudia bez ohľadu na ich triedne postavenie, náboženstvo, kultúrnu identitu, sexuálnu orientáciu či gender. Milenina píseň poukazuje na vyčlenené komunity, ako sú ženy a LGBTQ + menšina, ktoré rímsko-katolícka cirkev vo vysokej miere zaznáva, čím podporuje všeobecnú nerovnosť. Postupne sa rozpadávajúca forma videa odkazuje aj na komunikáciu aktérky videa – príslušníčku ženského pohlavia a architektúry, ktorá sa odohráva vo viacerých rovinách, formálnych, ale aj metaforických. Video nás nabáda k videniu ženského tela a jeho orgánov v kontexte zložitosti nových technológií a architektonických rádov.
Marie Lukáčová (*1991, Opava) je absolventka FaVU VUT v Brne a UMPRUM-e v Prahe. Venuje sa predovšetkým obrazovej skladbe, kompozícii a naratívu v pohyblivom obraze. Kombinuje digitálne video, princípy hraného filmu s komiksovou kresbou a 3D animáciou. Je finalistkou ceny Jindřicha Chalupeckého za rok 2019.
Erik Pánči – Non human
zvukovo-vizuálny environment, rôzne materiály, variabilné rozmery, 2020
Performatívny zásah Erika Pánčiho v podobe zvukovej skulptúry, maľby na plátno a hovoreného slova narúša ženské zastúpenie ostatných autoriek a ich pohlaď na tému Novej Senzibility. Jeho jedinečný senzitívny a filozofický prístup k tvorbe prináša osobitý pohľad na vnímanie prírody súčasným človekom. Čo vlastne pre človeka znamenajú dnes už tak banálne vnímané zážitky/prežitky, ako cítiť poryvy vetra, počuť tok prameňa a šum stebiel trávy? Existenciálne otázky, ktoré si Pánči kladie, demonštruje vo výstave prostredníctvom analógového zvuku vetra a gestickej maľby.
Erik Pánči (*1993, Ružomberok) študoval v ateliéri IN Ilony Németh a v ateliéri maľby Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave. Venuje sa experimentálnej hudbe a vizuálnemu umeniu, ktoré navzájom voľne prepája. Vo svojej tvorbe reflektuje filozofické témy, na ktoré nahliada optikou postmoderného pohľadu na svet.
Sprievodný program
piatok 28. 8. 2020 od 20.00, Pistoriho palác, 1. nadzemné podlažie
sobota 29. 8. 2020 od 19.00, Pistoriho palác, 2. nadzemné podlažie
hudobno-vizuálno-zvukové performance