autori a diela

VYSTAVUJÚCI UMELCI A DIELA

Andrea Uváčiková (SK/CZ) a Zuzana Bartošová (CZ) – Neproduktivita je burina

procesuálna inštalácia, objekt, 3D tlač, zemina, rastliny, kovová konštrukcia, závlahový systém, 500 x 170 x 80 cm, 2021

V site specific inštalácii Neproduktivita je burina autorky pomocou procesu samozavlažovania nasadených rastlín poukazujú na neustálu potrebu produkcie v rámci utopistickej vízie nekonečného rastu, ktorá je ešte stále nosným pilierom našej spoločnosti. Neustále generovanie nových produktov (hyperproduktivita) alebo neustála aktivita človeka môže viesť k jeho vyčerpaniu a v širšom kontexte až k vyčerpaniu spoločnosti a planéty ako takej. Autorky sa dlhodobo zaujímajú o fenomén neproduktivity, teda stavu, keď sa vedome snažíme nič neprodukovať a nevytvárať odpad. Dostať sa do tohto stavu bez toho, aby sme trpeli výčitkami svedomia z toho, že nerobíme aspoň niečo, je čoraz ťažšie… Keď však pripustíme, že to, že sa o niečo vedome nesnažíme, automaticky neznamená lenivosť alebo mrhanie našim časom, môže sa z tejto aktivity/neaktivity, naopak, zrodiť niečo prospešné. Procesuálna inštalácia pozostáva z textu „produktivita je burina“, ktorý je tlačený na 3D tlačiarni špeciálnym, vo vode rozpustným a biologicky nezávadným filamentom. Písmená plnia úlohu kvetináčov, do ktorých sú sadené úžitkové a liečivé rastliny. Súčasťou environmentu je samozavlažovací systém, ktorý dodáva rastlinám potrebnú vlahu. Experimentálna povaha inštalácie je podčiarknutá faktom, že kvetináče, teda akési rámce, kde vegetácia rastie, postupne, pôsobením vody, strácajú svoju formu. Je otázne, ako si rastlinstvo poradí s postupným miznutím hraníc a či bude rásť aj naďalej slobodne, podobne ako „wild fruit“. Autorky svojím dielom tiež poukazujú na paralelu sadenia rastlín a sádzania písmen (čes. sázení), ktoré boli jednou z „meditatívnych“ činností počas uplynulého roka prestúpeného obdobiami karantén a „lockdownov“. Spoločnosť pod tlakom okolností zvoľnila tempo, stala sa menej produktívnou a viacero z nás to motivovalo k tráveniu času na záhrade, v prírode alebo pri tvorbe.

Andrea Uváčiková (*1990, Ilava) magisterské štúdium absolvovala na Fakulte umení Ostravskej Univerzity v Ateliéri voľnej grafiky pod vedením prof. Zbynka Janáčka. V roku 2019 získala titul PhD. na katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Študijnú stáž absolvovala na Fakulte grafiky a Fakulte sochárstva a intermédií v poľskom Gdańsku. Samostatné výstavy realizovala v Čechách, na Slovensku a v Poľsku. Venuje sa voľnej tvorbe aj pedagogickej a kurátorskej činnosti. Žije a tvorí v Ostrave.

www.uvacikova.cz

Zuzana Bartošová (*1992, Brno) študovala v Ateliéri Přírodní materiály u prof. ak. mal. Jaroslava Prášila na Univerzite Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem a v ateliéri Sochařství 2 na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne pod vedením prof. akad. soch. Jana Ambrůza (2017). Študijnú stážabsolvovala v estónskom Talline. Venuje sa inštalácii, soche a objektu. Momentálne je stredobodom jej autorského záujmu proces cirkulácie a kolobehu. Žije a tvorí v Brne.

www.zuzanabartosova.com

Autorská dvojica Uváčiková – Bartošová spolu vystavovali v Ostrave na podujatí Kukačka (TXT. 5.0, 2019), v brnenskej galérii Off Formát (Shapeshift, 2019) a na výstave vo Werviku v Holandsku (Modernism for the Future: IJzerwinkel Huib Hoste – Arte-Factum, 2021).

www.works.io/andrea-uvacikova-zuzana-bartosova

Lenka L. Lukačovičová (SK) a Klaudia Korbelič (SK/CZ) – No Man´s Land

site-specific inštalácia, fotografia, objekt, kovová konštrukcia, autorské techniky, variabilná veľkosť, 2021

Projekt No Man’s Land je fiktívnym environmentom realizovaný site-specific. V Pistoriho paláci vznikla trvalo-dočasná záhrada s fóliovníkom, ktorý predlžuje čas pestovania „vzácnej“ flóry. Čas sa tu akoby zastavil a vzniká budúca prítomnosť s konzervovanými fragmentmi minulosti. Toto miesto na pomedzí minulosti, prítomnosti a budúcnosti je plné farebných rastlín, stromov – trifidov a fiktívno-reálnych svetov. Trifidy sú v prirodzenom prostredí invazívnymi druhmi rastlín, ktoré sa do danej lokality dostali až ľudským zásahom/pričinením. Ich vzájomným pôsobením a koexistenciou s inými rastlinami môže dôjsť až k postupnému vyhubeniu miestnych pôvodných druhov. V site specific inštalácii autorskej dvojice Lukačovičová ­– Korbelič No Man‘s Land sú rastliny zasadené a zakonzervované vo fiktívno-reálnej krajine polyfotografií, ktoré odkazujú na nefunkčnosť samotne ohrozeného aktuálneho systému existencie. Priestor environmentu sa môže navonok javiť harmonicky, no nesie v sebe nánosy (zvláštneho) ľudského konania. V priestore výstavy Wild Fruit tak vzniká postinternetová krajina limitovaná pomyselnou hranicou, teda stenou galérie a fóliovníkom. Napriek podprahovému napätiu je No Man’s Land prostredím, ktoré prepája fotografické a sochárske médium do organického celku.

Lenka L. Lukačovičová (*1987, Trnava) je absolventkou doktorandského štúdia na Katedre fotografie a nových médií u prof. Ľuba Stacha na VŠVU v Bratislave (2018), kde momentálne pedagogicky pôsobí ako asistentka. V autorskej tvorbe sa zaoberá fotografickým médiom a jeho presahmi do inštalácie a performance. Fotografiu skúma prostredníctvom jej formálneho hľadiska, možností, hraníc a presahov, z pohľadu aktuálnych tém, ktoré spracováva. Žije a tvorí v Bratislave.

www.lenkalukacovicova.sk

Klaudia Korbelič (*1990, Bratislava) vyštudovala ateliér Sochařství 1 pod vedením prof. akad. soch. Michala Gabriela na FaVU VUT v Brne (2017). Zaoberá sa klasickou sochou, ktorú podrobuje mechanicko-performatívnej deformácii, site specific inštaláciami a objektmi. Spracováva problematiku armády, princípov architektúry, statusu súčasného človeka a sci-fi. Autorka má za sebou niekoľko skupinových i samostatných výstav na Slovensku aj v zahraničí. Žije a tvorí v Brne.

www.instagram.com/klaudia_korbelic/

Autorská dvojica Lukačovičová – Korbelič sa výnimočne spojila pre výstavu Wild Fruit, a v tomto zoskupení vystavuje prvýkrát.

Denisa Slavkovská (SK) a Ľubomír Slovinský (Sk) – Globetrotter 8

inštalácia, objekty, zvuk, kovová konštrukcia, elektronika, preglejka, obväzy, sadra, pastel, akrylová farba, syntetická farba, variabilná veľkosť, 2021

Prírodné zákonitosti majú všeobecnú platnosť pre každého z nás bez výnimky. Samotná ľudská jednotka je však individuálna a vo svete sa pohybuje svojím smerom a tempom, čím si buduje vlastnú realitu. Rozmanitosť individuality pripomína rôzne odrody jedného druhu, ktoré sú pestované v rovnakých podmienkach pod jedným a tým istým slnkom. Avšak uhol a intenzita, akou na nich svieti slnko, nemusí byť jednotná, možno rastliny začali rásť neskôr alebo pod veľkým listom. Všetky podmienky sa do flóry i fauny vpisujú veky a tvoria ich unikátnosť.

Na príklade fyzikálnych zákonov, ktoré sú všeobecne platné a spoločnosťou prijaté za univerzálne, autorská dvojica Slavkovská – Slovinský poukazuje na individuálne vnímanie každého jedinca. Dielo skúma rôznorodosť a špecifiká odchýlok v interpretácii a jazyku obyvateľov jednotlivých krajov Slovenska. Globetrotter 8 je zvukovou inštaláciou ôsmych objektov, ktorá pripomína model planetárnej sústavy. V skutočnosti však ide o metaforické reprezentácie ôsmich krajov Slovenska, ktorých vizualita je inšpirovaná vlajkou danej oblasti. Veľkosť objektov zase odkazuje na rozlohu kraja. Drobné reproduktory zabudované v objektoch nenápadne ozvučujú priestor a lákajú diváka pristúpiť bližšie. Zvuk je tvorený nahrávkami hlasov spektra ľudí čítajúcich rôzne fyzikálne zákony, pričom ich rodný prízvuk nemusí byť vždy jasne rozpoznateľný, niekedy je skôr asimilovaný. Inštalácia metaforicky upozorňuje na všeobecne dané zákonitosti (miesto narodenia/kraj) a ich individuálne črty (prízvuk).

Denisa Slavkovská (*1994, Poprad) je absolventkou Ateliéru maľby Rastislava Podhorského a Martina Špirca na VŠVU v Bratislave a Ateliéru grafiky a experimentálnej tvorby Petra Ronaia na Fakulte umení TUKE. V roku 2019 sa stala finalistkou českej Ceny Exit. Aktuálne je finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB pre rok 2021. Venuje sa maľbe, jej presahom, kresbe a tvorbe inštalácií, pričom momentálne skúma postavenie človeka vo vzťahu k osobnému i verejnému priestoru. Pôsobí v Bratislave.

www.instagram.com/somdeniska/

Ľubomír Slovinský (*1993, Gelnica) absolvoval štúdium v Ateliéri umeleckého dizajnu na VŠVU v Bratislave a v ateliéri Digitálnych médií na FVU AU BB. Zaoberá sa environmentálnymi témami, pričom využíva digitálne médiá, svetelné inštalácie, videoinštalácie a audiovizuálne performance. Jeho diela boli prezentované na Festivale Światłodźwięki v Poznańi, na Festivale svetla a tieňa v Trnave a Banskej Bystrici, a na podujatiach ako Bratislava design week, Designblock, či Dutch Design Week v Eindhovene.

www.studiohora.com

Autorská dvojica Slavkovská – Slovinský sa taktiež výnimočne spojila pre prezentáciu na DOM 2021 Wild Fruit,a v tomto zoskupení vystavuje prvýkrát.

Šimon Chovan (SK) – Metallic intuition – Prelude

inštalácia, objekty, zemina, piesok, silikón, elektronika, plast, čierna oceľ, xps, 100 x 140 cm, 2021

Novovznikajúca séria diel Metallic intuition predstavuje autorské prototypy inštalované do zhluku, ktoré v sebe prelínajú rozličné vrstvy temporality a vnímania času. Šimom Chovan vykresľuje vektory a procesy metaforického žiarenia geologického času z minulosti do prítomnosti, ktorý konfrontuje s materiálmi s rozličnou „životnosťou“ vrátane vlastného tela. Jeho diela sa stávajú akýmisi časovými kapsulami rozmanitých materiálov, ktorých v realite oddelená koexistencia vytvára treciu plochu pre nechronologické a rizomatické interpretácie ich vzájomných vzťahov. Prostredníctvom antropomorfizácie, a to konkrétne princípu dýchania, sa Šimon Chovansnaží nastaviť interpretačný interface, v ktorom hľadá styčné body medzi rozličnými formami života – ľudskými a neľudskými, komplexne zložitými a tými jednoduchými. Hľadá pomedzie medzi jednotlivými formami, ktoré existujú len veľmi krátko a tými, ktoré žijú 70 rokov alebo sú milión rokov starými. Jeho objekty balansujú na subjektívnych pocitoch vlastnej krehkosti a dočasnosti, ktoré sa pretínajú a vzájomne ovplyvňujú s úplne odlišným spôsobom reálnej existencie.

Šimon Chovan (*1994, Banská Štiavnica) je vizuálny umelec, dizajnér a grafik. Absolvoval Ateliér vizuálnej komunikácie na VŠVU v Bratislave (2019). Vo svojej tvorbe skúma situácie a fenomény súvisiace s technológiami a ich vplyvom na človeka. Tieto dynamické vzťahy reflektuje vo svojich priestorových, organicky pôsobiacich kinetických inštaláciách, ktoré možno označiť za špekulatívny dizajn. Absolvoval rezidenciu v priestoroch Novej Synagógy v Žiline, ktorú ukončil výstavným projektom Human Allergic.

www.instagram.com/simon_chovan/

Lucia Veselá (SK) Crack in the Shell, Bariéra, Medzi nami

Crack in the Shell

participatívne dielo, inštalácia, objekt, kovová konštrukcia, papierová hmota, prírodné materiály, 200 x 160 x 130 cm, 2021

Crack in the Shell jeobjektom z prírodného materiálu umiestnený v kovovej konštrukcii evokujúci intímne abstraktné miesta, bariéry či úkryty určené pre uľahčenie komunikácie. Škrupina či ochranný kryt, ktorý si každý okolo seba vytvárame, je jemný a krehký, podobne ako naše súkromné bariéry, ktoré sú pevné, ale zároveň sa dajú ľahko narušiť. Participatívny objekt ponúka divákovi možnosť nadviazať kontakt, respektíve zanechať anonymný odkaz.

Bariéra

inštalácia, objekt, zvuk, drevená konštrukcia, stoličky, prírodné materiály, 150 x 10 x 200 cm, 2019

Bariéra nadväzuje na možnosti a naše vlastné obmedzenia viesť otvorený dialóg. Objekt vytvára fyzickú kulisu, ktorá evokuje fiktívny pocit bezpečia. Autorka stavia Bariéru do priestoru expozície výstavy a lemuje ju stoličkami z každej strany. Následne tak pozýva divákov k sadnutiu si a rozhovoru. Pocit bezpečia a zároveň istej zraniteľnosti má navodzovať haptickosť jemných tráv objektu. Veselá objekt dopĺňa zvukovými nahrávkami príspevkov z internetových platforiem, ktoré evokujú dialóg s virtuálnymi blízkymi. Ide pritom o odkazy veľmi osobné až závažné, ktoré sú však napriek tomu (alebo práve preto) skôr zdieľané s anonymnými cudzincami na webe, než s dotyčnou blízkou osobou.

Oba autorkine objekty narážajú na problematiku priameho, reálneho dialógu, ktorý často zvykneme suplovať dialógom virtuálnym.

Medzi nami

Nádej, olej na plátne, 145 x 150 cm, 2020

Izba, akryl na plátne, 80 x 80 cm, 2020

Skorý, olej na plátne, 90 x 110 cm, 2020

Tušenie, olej na plátne, 120 x 125 cm, 2020

Situácie, analógová fotografia na papieri, 40 x 28 cm, 2020

Situácie, analógová fotografia na papieri, 20 x 20 cm, 2021

Situácie, analógová fotografia na papieri, 20 x 20 cm, 2021

V sérii fotografií a malieb s názvom Medzi nami pracuje Lucia Veselá so zosvetľovaním a stmavovaním plôch na princípe farebných prechodov. Maľby, ale aj fotografie (vytvorené autorskou technikou) sa tak javia ako efemérne časovo determinované stopy na pomedzí abstrakcie a reality. Samotný akt osvietenia/osvetlenia pre autorku znamená akýsi „bod obratu“, od ktorého sa odvíja ďalšie smerovanie. Hlavným atribútom série je svetlo, čas a jemnosť prechodov, ktoré sledujeme prostredníctvom rôznych situácií každodennosti. Veselá svoj umelecký záujem smeruje k artefaktom z intímneho prostredia človeka, ale aj k prírode a jej javom. Využíva osobný archív spomienok a výpovedí, ktorý však nesie univerzálny jazyk. Zachytáva proces spomalenia, ktorým sa túži vymaniť z nezmyselnej rýchlosti vnímania okamihu prítomnosti.

Lucia Veselá (*1985, Trnava) je absolventkou Ateliéru mal+by pod Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave a FVU AKU v Banskej Bystrici. V roku 2019 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. Tvorba Lucie Veselej sa venuje miznúcej prirodzenosti medziľudských vzťahov a pominuteľnosti prírodných okamihov, pričom objavuje možnosti ich vzájomnej koexistencie. Zaoberá sa maľbou a jej presahmi, fotografiou, objektom a inštaláciou. Žije a tvorí v Bratislave.

www.luciavesela.com

Eden Mitsenmacher (USA/UK) – tunnel of love, tired of being tired, are you sure?

tunnel of love

digitálna animácia, zvuk, 1 min. 39 sec., 2021

tired of being tired

digitálna animácia, zvuk, 1 min., 2021

are you sure?

digitálna animácia, zvuk, 2 min. 15 sec., 2021

Si unavený/á? Pridaj sa do klubu. Je rozdiel cítiť sa unavene a cítiť sa vyčerpane. Fyzicky aj psychicky sme sa ako kolektív veľmi vyčerpali. Naše dni sú preplnené nekonečnými úlohami, no napriek tomu máme pocit, že len tak plynú. Je načase, aby sme si vyhradili priestor na spoločné premýšľanie o zásadných otázkach. K „normálom“ sa už nedá vrátiť. Veľká časť prežívania a života bola v skutočnosti abnormálna, tak ako aj jeho frenetické tempo, nerovnosť a nespravodlivosť. Akonáhle prijmeme a prestaneme smútiť na tým, že náš starý spôsob života je preč, môžeme si začať budovať lepšiu budúcnosť. Možno len spolu dokážeme prísť na to, ako rozvíjať novosť a neoplakávať to, čo sme stratili. Čo si chceme pamätať a čo zabudnúť? Skúmame dostatočne, čo znamená byť človekom? Pokúšame sa byť čoraz viac individuálnejší, ale mali by sme sa viac spájať, nielen v rámci online platforiem.

Eden Mitsenmacher v expozícii Wild Fruit prezentujetrojkanálové video inštalované do fiktívneho mikro-environmentu domáceho prostredia. Jemná forma animácie podporená detským spevom a prednesom sa dostáva do kontrastu s obsahom/posolstvom textu. Videá animácie sa smutno-hravou formou zaoberajú otázkou, ako sa postaviť k novému „normálu“ v (post)kovidovej situácii. Autorka sa zamýšľa nad tým, ako bude fungovať náš každodenný život. Budeme schopní prehodnotiť naše doterajšie návyky, vzorce a správanie tak, aby sme zlepšili kvalitu medziľudských vzťahov a vzťahu spoločnosti k prostrediu/prírode? Bude existovať „new normal“?

Eden Mitsenmacher (*1987, St. Louis, Missouri, USA) získala titul Master Fine Art na Dutch Art Institute, Arnhem, Netherlands a Bachelors Fine Art na Goldsmiths College University of London. Vystavovala na prestížnych miestach ako je Bienále v Instanbule a Liverpoole, Van Abbe Museum (NL) a Holon Design Museum. Vo svojej tvorbe kombinuje performance, video, inštaláciu a animáciu s odkazmi na „postinternetovú“ problematiku a vizualitu. Aktuálne žije a pracuje v Rotterdame, Londýne a Tel Avive.

www.instagram.com/edenmitsenmacher/

Petra Čížková (CZ/SK) – Goetheho rastlina I, II, III

Goetheho rastlina I

frame z VR, digitálna tlač na textile, 200 x 120 cm, 2021, umiestnenie: Pistoriho palác, Bratislava

Goetheho rastlina II

sken 3D modelu, digitálna tlač na papieri, 510 x 240 cm, 2021, umiestnenie: billboard na MHD zastávke ulíc Slovinská/Ribayová, Bratislava

Goetheho rastlina III

sken 3D modelu, digitálna tlač na papieri, objekt, 68 x 88 cm, 2021, umiestnenie: Vitrína Zora v areáli KINO ZORA, Okružná 1, Bratislava

Dielo Goetheho rastlina bolo pôvodne vytvorené pre minulý ročník festivalu DOM s témou Nová Senzibilita. Vzniklo ako interaktívna site specific inštalácia, v ktorej autorka prepájala virtuálnu realitu so živou flórou a objektom. Prostredníctvom virtuálneho rozhrania sa divák mohol dostať do útrob rastliny z rodu Kalanchoe (Bryophyllum pinnatum). O výnimočných vlastnostiach a premenlivých aspektoch tejto rastliny písal už J. W. Goethe v spise O metamorfóze rastlín. Petra Čížková v teoreticko-vedeckej rovine vychádza z tohto spisu, a v rámci podujatia DOM expedícia súčasného umenia 2021 – Wild Fruit prezentuje ďalšie výstupy zo svojho skúmania v podobe tlačí z 3D modelov naskenovaných rastlín a výstupu z VR. Dielo Goetheho rastlina (2020 – súčasnosť) je založené na laboratórnych pozorovaniach mikroskopických snímok rastlín prostredníctvom hi-tech skenovacích techník. Vnútorný svet namodelovaného virtuálneho prostredia ilustruje vedecké zistenia o vzájomnej komunikácii rastlín, ktorú vedci prirovnávajú k zložitosti neurónovej sieti ľudského mozgu.

Pod záštitou projektu Lonely Planet Trnávka prebieha vo verejnom priestore do konca septembra pokračovanie diela, ktoré môžete nájsť na billboarde umiestnenom na ulici Slovinská/Ribayová a vo Vitríne Zora pri KINE ZORA na Okružnej 1 v bratislavskom Ružinove na Trnávke. 

www.trnavka.online

Petra Čížková (*1985, Brno) je doktorandkou na katedre maľby v Ateliéri mal+by u Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave, kde absolvovala aj magisterské štúdium. Vo svojej autorskej tvorbe prepája vizuálne umenie, vedu a technológie. Aktívne spolupracuje s vedeckými pracovníkmi z oblasti prírodných vied a biológie. Venuje sa tvorbe VR inštalácií, inštalácií, objektom, maľbe a aktuálne tvorbe PC hry/vzdelávacieho programu. Žije a tvorí v Bratislave.

www.petracizkova.com